Protesty pôvodných obyvateľov Kolumbie sa začali 10. októbra na juhozápade krajiny a postupne sa preniesli do hlavného mesta.
Autor TASR
Bogota 19. októbra (TASR) - Tisíce pôvodných obyvateľov Kolumbie sa v nedeľu zhromaždili v hlavnom meste krajiny Bogota, kde požadovali stretnutie s kolumbijským prezidentom Ivánom Duquem a ukončenie vzrastajúceho násilia na území obývanom domorodými kmeňmi. Informáciu priniesla v pondelok agentúra AFP.
Demonštranti tiež žiadali, aby s nimi vláda konzultovala výstavbu veľkých developerských projektov a úplné uplatnenie mierového plánu z roku 2016, ktorý ukončil povstanie ľavicovej organizácie Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC).
"Žiadame doživotnú istotu, právo na územie a sľub, že (vláda) dodrží mierovú dohodu s povstaleckou organizáciou FARC," uviedol Hermes Pete, poradca Regionálnej domorodej rady departmentu Cauca.
Protesty pôvodných obyvateľov Kolumbie sa začali 10. októbra na juhozápade krajiny a postupne sa preniesli do hlavného mesta.
Približne 7500 z nich sa v nedeľu zhromaždilo v Bogote na protest proti rastúcemu násiliu rôznych gerilových skupín a iných organizácií, ktoré profitujú z obchodu s drogami.
Prezidentský poradca Miguel Caballos uviedol, že sa prezident Duque s demonštranti stretnúť nemôže a namiesto toho im ponúkol schôdzku s inými štátnymi predstaviteľmi a s ombudsmanom. Demonštranti to odmietli a trvali na schôdzke s hlavou štátu.
Starostka Bogoty Claudia Lópezová protestné hnutie uvítala a naliehala na prezidenta Duqueho, aby si vypočul požiadavky demonštrantov. Domorodci sa v pondelok presunú na Plaza de Bolívar Bolívarovo námestie), ktoré sa nachádza neďaleko prezidentského paláca. V stredu sa demonštranti pripoja k celonárodnému štrajku - protivládnemu hnutiu, ktoré sa začalo koncom roka 2019.
Juhovýchodnú Kolumbiu obýva početná skupina domorodcov a je jednou z oblastí, ktoré najviac postihla nová vlna násilia. Podľa údajov Organizácie Spojených národov sa v krajine len od začiatku tohto roku odohralo najmenej 42 masakrov.
Demonštranti tiež žiadali, aby s nimi vláda konzultovala výstavbu veľkých developerských projektov a úplné uplatnenie mierového plánu z roku 2016, ktorý ukončil povstanie ľavicovej organizácie Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC).
"Žiadame doživotnú istotu, právo na územie a sľub, že (vláda) dodrží mierovú dohodu s povstaleckou organizáciou FARC," uviedol Hermes Pete, poradca Regionálnej domorodej rady departmentu Cauca.
Protesty pôvodných obyvateľov Kolumbie sa začali 10. októbra na juhozápade krajiny a postupne sa preniesli do hlavného mesta.
Približne 7500 z nich sa v nedeľu zhromaždilo v Bogote na protest proti rastúcemu násiliu rôznych gerilových skupín a iných organizácií, ktoré profitujú z obchodu s drogami.
Prezidentský poradca Miguel Caballos uviedol, že sa prezident Duque s demonštranti stretnúť nemôže a namiesto toho im ponúkol schôdzku s inými štátnymi predstaviteľmi a s ombudsmanom. Demonštranti to odmietli a trvali na schôdzke s hlavou štátu.
Starostka Bogoty Claudia Lópezová protestné hnutie uvítala a naliehala na prezidenta Duqueho, aby si vypočul požiadavky demonštrantov. Domorodci sa v pondelok presunú na Plaza de Bolívar Bolívarovo námestie), ktoré sa nachádza neďaleko prezidentského paláca. V stredu sa demonštranti pripoja k celonárodnému štrajku - protivládnemu hnutiu, ktoré sa začalo koncom roka 2019.
Juhovýchodnú Kolumbiu obýva početná skupina domorodcov a je jednou z oblastí, ktoré najviac postihla nová vlna násilia. Podľa údajov Organizácie Spojených národov sa v krajine len od začiatku tohto roku odohralo najmenej 42 masakrov.