Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Palažčenko v sídle Gorbačovovej nadácie v Moskve, kde pracuje, poznamenal, že Gorbačova s Ukrajinou spájali aj príbuzenské väzby.
Autor TASR
Moskva 2. septembra (TASR) – Posledný sovietsky vodca Michail Gorbačov, ktorý zomrel v utorok vo veku 91 rokov, bol zdrvený a skormútený z vojenskej ofenzívy ruských síl na Ukrajine. Uviedol to v štvrtkovom rozhovore pre agentúru Reuters jeho dlhoročný tlmočník Pavel Palažčenko, ktorý s Gorbačovom telefonicky hovoril pred niekoľkými týždňami.
Palažčenko, ktorý s Gorbačovom spolupracoval 37 rokov, priblížil, že Gorbačova nezasiahla len invázia ruských síl na Ukrajinu, ale "celkový vývoj vzťahov medzi Ruskom a Ukrajinou za posledné roky".
"Skutočne ho to emocionálne a psychicky zdrvilo," povedal Palažčenko s tým, že Gorbačov, ktorý stál na čele Sovietskeho zväzu od roku 1985 až do jeho zániku v roku 1991, veril "nielen v blízkosť Rusov a Ukrajincov, ale aj v to, že tieto dva národy sú premiešané".
Palažčenko v sídle Gorbačovovej nadácie v Moskve, kde pracuje, poznamenal, že Gorbačova s Ukrajinou spájali aj príbuzenské väzby.
Spravodajská stanica Sky News pripomína, že Gorbačov už na začiatku vojny na Ukrajine vyzýval na jej ukončenie a v minulosti tiež kritizoval šéfa Kremľa Vladimira Putina za to, že sa ujal už tretieho funkčného obdobia na poste ruského prezidenta.
Palažčenko však poznamenal, že otázka Ukrajiny bola pre Gorbačova komplexnou záležitosťou, nakoľko stále veril v myšlienku Sovietskeho zväzu. Ako tiež konštatoval, Gorbačov – rovnako ako väčšina svojej politickej generácie – stále veril vo "vymyslenú krajinu, ktorá zahŕňa väčšinu bývalého Sovietskeho zväzu". Zdôraznil však, že Gorbačov by určite nepristúpil k vojne, tak ako to spravil Putin, aby obnovil Sovietsky zväz.
Reuters píše, že Gorbačovove vzťahy s Ukrajinou boli komplikované. Kyjev mu napríklad v roku 2016 zakázal vstup do krajiny po tom, čo pre britské noviny The Sunday Times ohľadom anexie Krymského polostrova Ruskom povedal, že by konal rovnako ako Putin v roku 2014. Gorbačov vtedy odvolávajúc sa na referendum, ktoré bolo podľa Kyjeva a Západu zmanipulované, uviedol, že "väčšina ľudí na Kryme chce byť znovuzjednotená s Ruskom".
Niektorí Ukrajinci Gorbačova tiež vinia za to, že Sovietsky zväz sa spočiatku snažil utajiť černobyľskú jadrovú katastrofu z roku 1986.
Palažčenko, ktorý s Gorbačovom spolupracoval 37 rokov, priblížil, že Gorbačova nezasiahla len invázia ruských síl na Ukrajinu, ale "celkový vývoj vzťahov medzi Ruskom a Ukrajinou za posledné roky".
"Skutočne ho to emocionálne a psychicky zdrvilo," povedal Palažčenko s tým, že Gorbačov, ktorý stál na čele Sovietskeho zväzu od roku 1985 až do jeho zániku v roku 1991, veril "nielen v blízkosť Rusov a Ukrajincov, ale aj v to, že tieto dva národy sú premiešané".
Palažčenko v sídle Gorbačovovej nadácie v Moskve, kde pracuje, poznamenal, že Gorbačova s Ukrajinou spájali aj príbuzenské väzby.
Spravodajská stanica Sky News pripomína, že Gorbačov už na začiatku vojny na Ukrajine vyzýval na jej ukončenie a v minulosti tiež kritizoval šéfa Kremľa Vladimira Putina za to, že sa ujal už tretieho funkčného obdobia na poste ruského prezidenta.
Palažčenko však poznamenal, že otázka Ukrajiny bola pre Gorbačova komplexnou záležitosťou, nakoľko stále veril v myšlienku Sovietskeho zväzu. Ako tiež konštatoval, Gorbačov – rovnako ako väčšina svojej politickej generácie – stále veril vo "vymyslenú krajinu, ktorá zahŕňa väčšinu bývalého Sovietskeho zväzu". Zdôraznil však, že Gorbačov by určite nepristúpil k vojne, tak ako to spravil Putin, aby obnovil Sovietsky zväz.
Reuters píše, že Gorbačovove vzťahy s Ukrajinou boli komplikované. Kyjev mu napríklad v roku 2016 zakázal vstup do krajiny po tom, čo pre britské noviny The Sunday Times ohľadom anexie Krymského polostrova Ruskom povedal, že by konal rovnako ako Putin v roku 2014. Gorbačov vtedy odvolávajúc sa na referendum, ktoré bolo podľa Kyjeva a Západu zmanipulované, uviedol, že "väčšina ľudí na Kryme chce byť znovuzjednotená s Ruskom".
Niektorí Ukrajinci Gorbačova tiež vinia za to, že Sovietsky zväz sa spočiatku snažil utajiť černobyľskú jadrovú katastrofu z roku 1986.
