Ženeva/Bratislava 6. apríla (TASR) – Svetový deň zdravia, ktorého počiatky siahajú do roku 1950, je spojený so Svetovou zdravotníckou organizáciou (World Health Organization - WHO) sídliacou v Ženeve. Táto medzinárodná organizácia systému Organizácie Spojených národov (OSN), ktorá oficiálne vznikla 7. apríla 1948, totiž presne dva roky po svojom založení podnietila celý svet k tomu, aby si každoročne pripomínal Svetový deň zdravia.
Vznik nezávislej medzinárodnej zdravotníckej organizácie v rámci OSN na návrh Brazílie a Číny schválili účastníci Konferencie OSN v roku 1945. Rok na to v New Yorku podpísalo 61 štátov z celého sveta Ústavu Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorej cieľom malo byť zabezpečovanie čo najlepšieho zdravia pre ľudí na celom svete, so zameraním sa na oblasť verejného zdravotníctva. Ústava nadobudla platnosť 7. apríla 1948, kedy Svetová zdravotnícka organizácia započala svoje fungovanie.
Siedmy aprílový deň je teda príležitosťou na informovanie svetového spoločenstva a na jeho mobilizáciu pre riešenie aktuálnych závažných zdravotných problémov v spoločnosti. WHO každoročne vyhlasuje tému, ktorej sa Svetový deň zdravia venuje. Podľa informácii uvedených na stránke tejto organizácie je témou roka 2022 "Naša planéta, naše zdravie".
Uprostred pandémie, problémov týkajúcich sa znečistenej planéty, rastúceho počtu chorôb, akými sú rakovina, astma či srdcové ochorenia, WHO na Svetový deň zdravia 2022 upriamuje pozornosť na naliehavé opatrenia, potrebné na zachovanie zdravia ľudí a planéty a podporuje hnutie za vytvorenie spoločností zameraných na prosperitu.
Ilustračné foto. Foto: TASR/AP
Environmentálne príčiny, ktorým sa dá predísť, sa podľa WHO každoročne podpisuje pod viac ako 13 miliónov úmrtí. Klimatickú krízu považuje aj za zdravotnú krízu. WHO ďalej upozorňuje, že viac ako 90 percent ľudí dýcha nezdravý vzduch, ktorý je výsledkom spaľovania fosílnych palív. Upozorňuje, že so stúpajúcou teplotou dochádza k väčšiemu výskytu komárov, ktoré rýchlo šíria choroby.
Extrémne výkyvy počasia, znehodnotenie pôdy a nedostatok vody spôsobujú vysídľovanie ľudí, čo ovplyvňuje ich zdravie. Plasty sa nachádzajú tak na dne oceánov, ako aj v najvyšších horách a dostali sa do nášho potravinového reťazca. Spoločnosti, ktoré produkujú vysoko spracované, nezdravé potraviny a nápoje, sú hnacou silou vlny obezity, zvyšujú výskyt rakoviny a srdcových ochorení a zároveň produkujú tretinu globálnych emisií skleníkových plynov.
Pandémia COVID-19 podľa WHO síce dala vyniknúť uzdravujúcej sile vedy, ale zároveň poukázala na nerovnosti v našom svete. Taktiež zdôraznila naliehavosť vytvorenia udržateľných spoločností zameraných na prosperitu, ktoré by sa zaviazali dosiahnuť rovnomerne dostupnú zdravotnú starostlivosť pre súčasnú aj pre budúcu generáciu bez porušenia ekologických zásad.
Ilustračné foto. Foto: TASR/AP
Svetová zdravotnícka organizácia poukazuje aj na to, že súčasné usporiadanie hospodárstva vedie k nespravodlivému rozdeleniu príjmov, bohatstva a moci, a zároveň, že stále príliš veľa ľudí žije v chudobe a nestabilite. Cieľom hospodárstva založeného na blahobyte, je prosperovanie ľudí, spravodlivosť a ekologická udržateľnosť.
Tieto ciele sa premietajú do dlhodobých investícií, sociálnej ochrany či právnych a daňových stratégií. Zastavenie ničenia planéty a ľudského zdravia si podľa WHO vyžaduje legislatívne opatrenia, reformu podnikov, ale aj podporu a motiváciu jednotlivcov, aby sa rozhodovali v prospech zdravia.
