Prvý kanadský občiansky Deň vďakyvzdania sa konal 5. apríla 1872. Až 31. januára 1957 sa druhý októbrový pondelok stanovil za kanadský Deň vďakyvzdania.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Washington/Bratislava 27. novembra (TASR) - História Dňa vďakyvzdania (Thanksgiving Day), ktorý sa v Spojených štátoch amerických (USA) pripomína štvrtý novembrový štvrtok, siaha do prvej polovice 17. storočia. Jeho tradícia sa oficiálne spája s pútnikmi z Anglicka, ktorí v roku 1620 priplávali do dnešných Spojených štátov na lodi Mayflower.
Tohto roku americké rodiny počas Dňa vďakyvzdania zasadnú k bohato prestretému stolu, na ktorom nebude chýbať pečený moriak či tekvicový koláč, 28. novembra.
V roku 1620 k brehom Severnej Ameriky priplávala loď Mayflower, na palube ktorej bolo okrem 30-člennej posádky aj viac ako 100 anglických vysťahovalcov, ktorí sa rodné Anglicko rozhodli opustiť predovšetkým z náboženských dôvodov. Patrili k tzv. puritánskym nonkonformistom, ktorí odmietali učenie oficiálnej anglikánskej cirkvi. Od 19. storočia sú známi ako Otcovia pútnici (Pilgrim Fathers).
Podľa nich bola anglikánska cirkev odsúdená na zánik, a preto sa rozhodli vybudovať nové spoločenstvo a rozvíjať náboženskú slobodu v Severnej Amerike. Na ich čele stáli William Bradford, budúci guvernér kolónie a William Brewster. V decembri 1620 založili druhé trvalé európske osídlenie, na ktorom neskôr vyrástlo americké mesto Plymouth nachádzajúce sa viac ako 60 kilometrov od Bostonu v štáte Massachusetts.
Ešte na palube lode sa dohodli na zmluve svojho budúceho spoločenstva, ktoré chceli vybudovať na princípoch svojej viery. Zmluva známa ako Mayflower Compact vychádzala z rovnosti všetkých pred zákonom a z dobrovoľného podriadenia sa spoločenstvu. Podpísali ju zástupcovia všetkých 41 rodín na palube.
V zmluve sa síce vysťahovalci označili za verných poddaných anglického kráľa Jakuba I., ale nárokovali si prijímať vlastné zákony a nariadenia a budovať nezávislú samosprávu na americkom území.
Na prelome rokov 1620/1621 zastihla prisťahovalcov krutá zima, ktorá zabila polovicu pútnikov z Anglicka. Ostatných zachránili Indiáni z kmeňa Wampanoag, ktorí im priniesli jedlo a kožušiny. Na jar ich Indiáni naučili napríklad aj to, ako pestovať kukuricu.
Na jeseň v roku 1621 sa pútnici dočkali prvej úrody, čo sa rozhodli osláviť hostinou, na ktorej ďakovali Bohu za úrodu a záchranu života. Slávnosť úrody z jesene 1621 sa považuje za historicky prvý Deň vďakyvzdania, aj keď ten názov dostal až oveľa neskôr.
Tradícia Vďakyvzdania sa potom udržiavala, ale dlho nemala charakter národného sviatku. Národný deň vďaky a modlitby na posledný novembrový deň vyhlásil prvý americký prezident George Washington v roku 1789, ale Deň vďakyvzdania vyhlásil za oficiálny národný sviatok v roku 1863 až prezident Abraham Lincoln.
O zavedenie tohto sviatku sa veľkou mierou zaslúžila poetka Sarah Josepha Hale, ktorú nazývajú aj krstnou matkou Dňa vďakyvzdania. Práve ona presvedčila Lincolna, aby vyhlásil Deň vďakyvzdania za národný sviatok. Navrhla aj to, aby sa oslavoval vo štvrtý novembrový štvrtok. Štvrtý novembrový štvrtok ako Deň vďakyvzdania definitívne potvrdil v roku 1942 32. americký prezident Franklin D. Roosevelt.
Od konca prvej polovice 20. storočia sa tak na štvrtý novembrový štvrtok stretávajú milióny Američanov, aby s rodinami oslávili Deň vďakyvzdania. Okrem hostiny k tomuto dňu neodmysliteľne patrí aj americký futbal. Podáva sa pečený moriak, rôzne omáčky, plnky, kukurica, zemiaková kaša, brusnicová omáčka a samozrejme tekvicový koláč.
Pôvodní obyvatelia USA si v tento deň však pripomínajú Národný deň smútku (National Day of Mourning). Táto tradícia má počiatok v roku 1970, keď predstavitelia štátu Massachusetts pozvali vtedajšieho náčelníka kmeňa Wampanoagov Franka Jamesa, aby predniesol reč na oslave 350. výročia príchodu pútnikov na územie spomínaného kmeňa.
Organizátori mu však zabránili predniesť prejav, ktorý vychádzal zo zápiskov jedného z pútnikov o ich prvom roku prežitom na indiánskom území. Súčasťou týchto spomienok bolo aj predávanie pôvodných obyvateľov do otroctva, vykrádanie ich hrobov či krádeže potravín.
Aj Kanaďania majú Deň vďakyvzdania, ktorý pripadá na druhý pondelok v októbri. Pôvod Dňa vďakyvzdania v Kanade siaha do roku 1578 k anglickému námorníkovi a bádateľovi Martinovi Frobisherovi (1535 alebo 1539 - 1594), ktorý sa rozhodol na území Newfoundland a Labrador vzdať vďaku Bohu za to, že prežil dlhú plavbu, keď objavoval severnú trasu na Východ.
Prvý kanadský občiansky Deň vďakyvzdania sa konal 5. apríla 1872. Až 31. januára 1957 sa druhý októbrový pondelok stanovil za kanadský Deň vďakyvzdania.
Zdroj: https://www.britannica.com/topic/Thanksgiving-Day
Tohto roku americké rodiny počas Dňa vďakyvzdania zasadnú k bohato prestretému stolu, na ktorom nebude chýbať pečený moriak či tekvicový koláč, 28. novembra.
V roku 1620 k brehom Severnej Ameriky priplávala loď Mayflower, na palube ktorej bolo okrem 30-člennej posádky aj viac ako 100 anglických vysťahovalcov, ktorí sa rodné Anglicko rozhodli opustiť predovšetkým z náboženských dôvodov. Patrili k tzv. puritánskym nonkonformistom, ktorí odmietali učenie oficiálnej anglikánskej cirkvi. Od 19. storočia sú známi ako Otcovia pútnici (Pilgrim Fathers).
Podľa nich bola anglikánska cirkev odsúdená na zánik, a preto sa rozhodli vybudovať nové spoločenstvo a rozvíjať náboženskú slobodu v Severnej Amerike. Na ich čele stáli William Bradford, budúci guvernér kolónie a William Brewster. V decembri 1620 založili druhé trvalé európske osídlenie, na ktorom neskôr vyrástlo americké mesto Plymouth nachádzajúce sa viac ako 60 kilometrov od Bostonu v štáte Massachusetts.
Ešte na palube lode sa dohodli na zmluve svojho budúceho spoločenstva, ktoré chceli vybudovať na princípoch svojej viery. Zmluva známa ako Mayflower Compact vychádzala z rovnosti všetkých pred zákonom a z dobrovoľného podriadenia sa spoločenstvu. Podpísali ju zástupcovia všetkých 41 rodín na palube.
V zmluve sa síce vysťahovalci označili za verných poddaných anglického kráľa Jakuba I., ale nárokovali si prijímať vlastné zákony a nariadenia a budovať nezávislú samosprávu na americkom území.
Na prelome rokov 1620/1621 zastihla prisťahovalcov krutá zima, ktorá zabila polovicu pútnikov z Anglicka. Ostatných zachránili Indiáni z kmeňa Wampanoag, ktorí im priniesli jedlo a kožušiny. Na jar ich Indiáni naučili napríklad aj to, ako pestovať kukuricu.
Na jeseň v roku 1621 sa pútnici dočkali prvej úrody, čo sa rozhodli osláviť hostinou, na ktorej ďakovali Bohu za úrodu a záchranu života. Slávnosť úrody z jesene 1621 sa považuje za historicky prvý Deň vďakyvzdania, aj keď ten názov dostal až oveľa neskôr.
Tradícia Vďakyvzdania sa potom udržiavala, ale dlho nemala charakter národného sviatku. Národný deň vďaky a modlitby na posledný novembrový deň vyhlásil prvý americký prezident George Washington v roku 1789, ale Deň vďakyvzdania vyhlásil za oficiálny národný sviatok v roku 1863 až prezident Abraham Lincoln.
O zavedenie tohto sviatku sa veľkou mierou zaslúžila poetka Sarah Josepha Hale, ktorú nazývajú aj krstnou matkou Dňa vďakyvzdania. Práve ona presvedčila Lincolna, aby vyhlásil Deň vďakyvzdania za národný sviatok. Navrhla aj to, aby sa oslavoval vo štvrtý novembrový štvrtok. Štvrtý novembrový štvrtok ako Deň vďakyvzdania definitívne potvrdil v roku 1942 32. americký prezident Franklin D. Roosevelt.
Od konca prvej polovice 20. storočia sa tak na štvrtý novembrový štvrtok stretávajú milióny Američanov, aby s rodinami oslávili Deň vďakyvzdania. Okrem hostiny k tomuto dňu neodmysliteľne patrí aj americký futbal. Podáva sa pečený moriak, rôzne omáčky, plnky, kukurica, zemiaková kaša, brusnicová omáčka a samozrejme tekvicový koláč.
Pôvodní obyvatelia USA si v tento deň však pripomínajú Národný deň smútku (National Day of Mourning). Táto tradícia má počiatok v roku 1970, keď predstavitelia štátu Massachusetts pozvali vtedajšieho náčelníka kmeňa Wampanoagov Franka Jamesa, aby predniesol reč na oslave 350. výročia príchodu pútnikov na územie spomínaného kmeňa.
Organizátori mu však zabránili predniesť prejav, ktorý vychádzal zo zápiskov jedného z pútnikov o ich prvom roku prežitom na indiánskom území. Súčasťou týchto spomienok bolo aj predávanie pôvodných obyvateľov do otroctva, vykrádanie ich hrobov či krádeže potravín.
Aj Kanaďania majú Deň vďakyvzdania, ktorý pripadá na druhý pondelok v októbri. Pôvod Dňa vďakyvzdania v Kanade siaha do roku 1578 k anglickému námorníkovi a bádateľovi Martinovi Frobisherovi (1535 alebo 1539 - 1594), ktorý sa rozhodol na území Newfoundland a Labrador vzdať vďaku Bohu za to, že prežil dlhú plavbu, keď objavoval severnú trasu na Východ.
Prvý kanadský občiansky Deň vďakyvzdania sa konal 5. apríla 1872. Až 31. januára 1957 sa druhý októbrový pondelok stanovil za kanadský Deň vďakyvzdania.
Zdroj: https://www.britannica.com/topic/Thanksgiving-Day