Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vyplýva to zo štúdie publikovanej v akademickom žurnále Proceedings of the National Academy of Sciences.
Autor TASR
Moskva 5. augusta (TASR) – Medzinárodný tím vedcov zaznamenal výrazne zvýšenú koncentráciu metánu v sibírskom ovzduší. V skúmaných oblastiach sa zvýšená koncentrácia objavila počas extrémnych horúčav v roku 2020 a pretrvala aj mesiace po tom. K uvoľňovaniu metánu dochádza v dôsledku rozmrazovania permafrostu. Vyplýva to zo štúdie publikovanej v akademickom žurnále Proceedings of the National Academy of Sciences.
V štúdii vedenej nemeckou Bonnskou univerzitou geológovia porovnávali priestorovú a časovú distribúciu metánu v ovzduší severnej Sibíri pomocou satelitnej spektroskopie a geologických máp. Koncentrácia metánu v ovzduší mala súvis s minuloročnou vlnou vysokých teplôt, ktorá zvýšila produkciu emisií plynu z vápencových formácií pod topiacim sa permafrostom.
Geológovia našli výrazne zvýšenú koncentráciu v dvoch oblastiach severnej Sibíri: v ohybovom páse Tajmýru a na okraji sibírskej platformy. Tamojšie podložie tvoria vápencové útvary z paleozoickej éry, ktoré sú staré 252 až 541 miliónov rokov.
Vedci sa chystajú preskúmať najnovšiu hypotézu pomocou meraní a modelových výpočtov. Chcú sa dozvedieť, v akom množstve a ako rýchlo sa bude zemný plyn uvoľňovať.
"Odhadované množstvo zemného plynu v povrchovej oblasti severnej Sibíri je obrovské. Keď sa jeho časti zlúčia s atmosférou po rozmrazení permafrostu, môže to mať dramatický vplyv na už tak prehriatu globálnu klímu," zdôrazňuje nemecký geológ Nikolaus Froitzheim z Bonnskej univerzity.
Niektorí vedci už hovorili o hroziacej "metánovej bombe“. Väčšina predpovedí však počítala s tým, že do roku 2100 zapríčinia skleníkové plyny z topiaceho sa permafrostu zvýšenie teploty "len" o 0,2 stupňa Celzia. Tento predpoklad však spochybnila nová štúdia.
Permanentne zmrznutá pôda pokrýva veľké oblasti severnej hemisféry, najmä v severnej Ázii a Severnej Amerike. Ak sa permafrost topí, môže to znamenať veľké nebezpečenstvo, pretože počas jeho rozmrazovania sa uvoľňujú oxid uhličitý (CO2) a metán (CH4), čo zosilňuje efekt skleníkových plynov zapríčinený ľudskou činnosťou.
Froitzheim a jeho kolegovia sa domnievajú, že dosiaľ uzatvorené lomové a jaskynné systémy vo vápencových oblastiach sa počas otepľovania stali priestupnými. "V dôsledku toho môže metán ako hlavný zemný plyn v rezervoároch vnútri a pod permafrostom dosiahnuť zemský povrch," doplnil Froitzheim.
V štúdii vedenej nemeckou Bonnskou univerzitou geológovia porovnávali priestorovú a časovú distribúciu metánu v ovzduší severnej Sibíri pomocou satelitnej spektroskopie a geologických máp. Koncentrácia metánu v ovzduší mala súvis s minuloročnou vlnou vysokých teplôt, ktorá zvýšila produkciu emisií plynu z vápencových formácií pod topiacim sa permafrostom.
Geológovia našli výrazne zvýšenú koncentráciu v dvoch oblastiach severnej Sibíri: v ohybovom páse Tajmýru a na okraji sibírskej platformy. Tamojšie podložie tvoria vápencové útvary z paleozoickej éry, ktoré sú staré 252 až 541 miliónov rokov.
Vedci sa chystajú preskúmať najnovšiu hypotézu pomocou meraní a modelových výpočtov. Chcú sa dozvedieť, v akom množstve a ako rýchlo sa bude zemný plyn uvoľňovať.
"Odhadované množstvo zemného plynu v povrchovej oblasti severnej Sibíri je obrovské. Keď sa jeho časti zlúčia s atmosférou po rozmrazení permafrostu, môže to mať dramatický vplyv na už tak prehriatu globálnu klímu," zdôrazňuje nemecký geológ Nikolaus Froitzheim z Bonnskej univerzity.
Niektorí vedci už hovorili o hroziacej "metánovej bombe“. Väčšina predpovedí však počítala s tým, že do roku 2100 zapríčinia skleníkové plyny z topiaceho sa permafrostu zvýšenie teploty "len" o 0,2 stupňa Celzia. Tento predpoklad však spochybnila nová štúdia.
Permanentne zmrznutá pôda pokrýva veľké oblasti severnej hemisféry, najmä v severnej Ázii a Severnej Amerike. Ak sa permafrost topí, môže to znamenať veľké nebezpečenstvo, pretože počas jeho rozmrazovania sa uvoľňujú oxid uhličitý (CO2) a metán (CH4), čo zosilňuje efekt skleníkových plynov zapríčinený ľudskou činnosťou.
Froitzheim a jeho kolegovia sa domnievajú, že dosiaľ uzatvorené lomové a jaskynné systémy vo vápencových oblastiach sa počas otepľovania stali priestupnými. "V dôsledku toho môže metán ako hlavný zemný plyn v rezervoároch vnútri a pod permafrostom dosiahnuť zemský povrch," doplnil Froitzheim.
