Bratislava/Washington 20. januára (TASR) – Slávnostnou inauguráciou začne v stredu 20. januára svoje funkčné obdobie nový prezident Spojených štátov amerických, demokrat Joe Biden, a spolu s ním nová americká viceprezidentka Kamala Harrisová.

Podľa prvého odseku 20. dodatku americkej ústavy sa funkčné obdobie amerického prezidenta začína 20. januára o 12.00 h miestneho času. Inaugurácia obsahuje slávnostné zloženie prísahy, respektíve sľubu. Text prísahy podľa ústavy znie: "Slávnostne prisahám (sľubujem), že budem čestne vykonávať funkciu prezidenta Spojených štátov a podľa svojich síl budem zachovávať, strážiť a brániť Ústavu Spojených štátov." Prvý prezident USA George Washington (1789-97) k textu pridal slová "K tomu nech mi dopomáha Boh," ktoré odvtedy prezidenti opakujú.

Nový prezident podľa tradície skladá svoj sľub do rúk predsedu Najvyššieho súdu USA. Súčasným — v poradí 17-tym — predsedom najvyššieho súdu je John Glover Roberts, ktorý bol vykonávateľom inaugurácie predošlých dvoch prezidentov Baracka Obamu (2009 a 2013) a Donalda Trumpa (2017).

Foto: TASR/AP

V histórii existujú aj výnimky — George Washington skladal prísahu 30. apríla 1789 do rúk prvého starostu New Yorku. V niektorých prípadoch boli vykonávateľmi inaugurácie sudcovia federálneho alebo najvyššieho súdu. Calvine Coolidge, 30. prezident, dokonca zložil prvú prísahu do rúk svojho otca, notára a sudcu, v noci na 3. augusta 1923. Správa o náhlom úmrtí jeho predchodcu Warrena Hardinga ho totiž ako viceprezidenta zastihla počas návštevy rodičov. Slávnostnú a verejnú prísahu potom zložil 21. augusta 1923.

Podľa tradície založenej Georgeom Washingtonom skladajú prezidenti sľub s rukou na Biblii. Výnimkou boli len Chester A. Arthur (1881) a Theodore Roosevelt (1901). Barack Obama prisahal na rovnakú Bibliu ako Abraham Lincoln, ktorý zrušil otroctvo.

Foto: TASR/AP

Po Washingtonovi, ktorý nastúpil do úradu 30. apríla 1789, sa termín inaugurácie ustálil na dátume 4. marca. Až Franklin Delano Roosevelt zložil sľub 20. januára 1937 a tento termín sa zachoval dodnes — príčinou bola snaha skrátiť prechodné obdobie od zvolenia prezidenta do jeho reálneho nástupu k moci.

Výnimkou sú prípady, keď sa hlava štátu ujala svojej funkcie za mimoriadnych okolností, zväčša po náhlej smrti predchádzajúceho prezidenta. Prezident Lyndon Johnson napríklad zložil sľub 22. novembra 1963 na palube prezidentského lietadla Air Force One smerujúceho z Dallasu do Washingtonu — približne hodinu a pol po tom, ako jeho predchodca John F. Kennedy podľahol zraneniam, ktoré utrpel pri atentáte.

Niektorí prezidenti zložili sľub dva razy — súkromne a verejne. Urobil tak napríklad Ronald Reagan 20. a 21. januára 1985 (20. januára bola nedeľa) a z podobného dôvodu 20. a 21. januára 2013 aj Barack Obama spolu so súčasným prezidentom a vtedajším viceprezidentom Bidenom.

Foto: TASR/AP

Obama o deň neskôr opakoval aj svoju prvú prísahu z 20. januára 2009 na žiadosť najvyššieho sudcu Robertsa, pretože po ňom prvý raz zopakoval text sľubu s nesprávnym slovosledom.

Najkratší inauguračný prejav, so 135 slovami, predniesol 30. apríla 1789 George Washington. Naopak, najdlhší, s 8495 slovami, zaznel 4. marca 1841. William Henry Harrison rečnil v chladnom počasí bez klobúka a kabáta takmer dve hodiny, čo sa stalo 68-ročnému prezidentovi osudným. O mesiac zomrel na zápal pľúc. Do dejín vošla slávna veta z inauguračného prejavu prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho z 20. januára 1961: "Nepýtajte sa, čo pre vás môže urobiť vaša vlasť. Pýtajte sa, čo pre svoju vlasť môžete urobiť vy."

Foto: TASR/AP Photo

Prísaha amerického prezidenta vzbudzovala od začiatku záujem širokej verejnosti. Harry S. Truman bol prvým prezidentom USA, ktorého inauguráciu vysielala televízia. Stalo sa tak 20. januára 1949. Doterajším rekordérom je Barack Obama, ktorého inauguračný prejav si 20. januára 2009 priamo vo Washingtone vypočulo okolo 1,8 milióna ľudí. Súčasťou inaugurácie býva aj tradičný slávnostný obed, ktorý ešte do začiatku 20. storočia pripravoval samotný prezidentský pár.

Inauguráciu Joea Bidena a Kamaly Harrisovej ovplyvnia obmedzenia súvisiace s koronavírusovou pandémiou, ale aj prísne bezpečnostné opatrenia prijaté po nedávnom útoku radikálnych priaznivcov Donalda Trumpa na budovu Kongresu USA.

Foto: TASR/AP