Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prvýkrát za viac než desaťročie sa vo vládnej väčšine nenachádza hlavná bosnianska nacionalistická Strana demokratickej akcie (SDA), všíma si AP.
Autor TASR
Sarajevo 26. januára (TASR) - Bosniansky parlament schválil v stredu novú vládu, na čele ktorej bude vôbec prvá žena na poste premiéra v tejto balkánskej krajine, etnická Chorvátka Borjana Krištová. Došlo k tomu tri mesiace po voľbách, informuje vo štvrtok TASR na základe správy agentúry AP.
Vládu podporili poslanci z desiatich politických strán, ktorí prekonali svoje ideologické rozpory a po októbrových voľbách sformovali v tejto etnicky rozdelenej krajine koalíciu. Tá na základe ústavy Bosny a Hercegoviny zahŕňa zástupcov zo všetkých troch hlavných etnických skupín - Bosniakov, Chorvátov i Srbov.
Európska únia v decembri minulého roka rozhodla o zaradení Bosny na zoznam oficiálnych kandidátov na vstup do bloku 27 štátov, a to napriek kritike spôsobu vedenia krajiny.
Krištovej nová vláda bude musieť v rámci prístupového procesu prijať a implementovať množstvo politických, sociálnych a ekonomických reforiem.
Prvýkrát za viac než desaťročie sa vo vládnej väčšine nenachádza hlavná bosnianska nacionalistická Strana demokratickej akcie (SDA), všíma si AP. V novom kabinete sú však zastúpené nacionalistické strany Chorvátov a bosnianskych Srbov - Krištovej Chorvátske demokratické spoločenstvo Bosny a Hercegoviny (HDZ) a Strana nezávislých sociálnych demokratov (SNSD) vedená bosnianskosrbským proruským politikom Miloradom Dodikom.
V rámci koaličnej zmluvy sa HDZ a SNSD zaviazali, že sa sústredia na riešenie kľúčových problémov krajiny, a nie na etnické napätie, ktoré vrie pod povrchom od skončenia krvavej občianskej vojny v Bosne v rokoch 1992-95.
Proces rozširovania EÚ v uplynulých rokoch stagnoval, píše AP. Od ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu však predstavitelia Únie naznačujú, že zintenzívnenie vzťahov bloku s krajinami západného Balkánu je pre bezpečnosť Európy dôležitejšie než kedykoľvek predtým.
Vládu podporili poslanci z desiatich politických strán, ktorí prekonali svoje ideologické rozpory a po októbrových voľbách sformovali v tejto etnicky rozdelenej krajine koalíciu. Tá na základe ústavy Bosny a Hercegoviny zahŕňa zástupcov zo všetkých troch hlavných etnických skupín - Bosniakov, Chorvátov i Srbov.
Európska únia v decembri minulého roka rozhodla o zaradení Bosny na zoznam oficiálnych kandidátov na vstup do bloku 27 štátov, a to napriek kritike spôsobu vedenia krajiny.
Krištovej nová vláda bude musieť v rámci prístupového procesu prijať a implementovať množstvo politických, sociálnych a ekonomických reforiem.
Prvýkrát za viac než desaťročie sa vo vládnej väčšine nenachádza hlavná bosnianska nacionalistická Strana demokratickej akcie (SDA), všíma si AP. V novom kabinete sú však zastúpené nacionalistické strany Chorvátov a bosnianskych Srbov - Krištovej Chorvátske demokratické spoločenstvo Bosny a Hercegoviny (HDZ) a Strana nezávislých sociálnych demokratov (SNSD) vedená bosnianskosrbským proruským politikom Miloradom Dodikom.
V rámci koaličnej zmluvy sa HDZ a SNSD zaviazali, že sa sústredia na riešenie kľúčových problémov krajiny, a nie na etnické napätie, ktoré vrie pod povrchom od skončenia krvavej občianskej vojny v Bosne v rokoch 1992-95.
Proces rozširovania EÚ v uplynulých rokoch stagnoval, píše AP. Od ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu však predstavitelia Únie naznačujú, že zintenzívnenie vzťahov bloku s krajinami západného Balkánu je pre bezpečnosť Európy dôležitejšie než kedykoľvek predtým.
