Washington/Paríž/Brusel/Londýn/Tel Aviv/Teherán 8. mája (TASR) - Americký prezident Donald Trump v utorok vo Washingtone oznámil, že Spojené štáty odstupujú od jadrovej dohody svetových mocností s Iránom a jeho krajina zavedie voči Teheránu opäť sankcie.

Trump vyhlásil, že jadrová dohoda nikdy nepriniesla a nikdy neprinesie mier. Spojené štáty podľa neho nebudú "rukojemníkom jadrového vydierania".

Zopakoval, že ak Irán bude pokračovať vo svojich jadrových ambíciách, "bude mať väčšie problémy, ako kedykoľvek predtým."

Trumpov nový poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton vyhlásil, že odstúpenie od dohody je signálom pre Severnú Kóreu, že USA neuznávajú "neprimerané dohody". Americké ministerstvo financií podľa neho čoskoro oznámi zrušenie existujúcich zmlúv s Iránom. Bolton tiež avizoval, že Trump podpísal nariadenie o obnovení všetkých sankcií voči Iránu, ktoré zrušil jeho predchodca Barack Obama. Zároveň nevylúčil, že budú nasledovať dodatočné sankcie voči Iránu.

Oznámenie prezidenta USA podľa očakávania spustilo lavínu reakcií.

Na Trumpa bezprostredne reagoval iránsky prezident Hasan Rúhání. V televíznom príhovore podľa televízie Sky News povedal, že rozhodnutie Washingtonu je pre Irán "historickou skúsenosťou" a že USA "nikdy nesplnili svoje záväzky". Zároveň ubezpečil, že jeho krajina bude plniť dohodu aj bez účasti USA. Rúhání obvinil Trumpa, že sa zameral na "podkopávanie medzinárodných zmlúv".

Foto: TASR/AP

Izraelský Benjamin Nentanjahu krátko po Trumpovom vystúpení povedal, že jeho rozhodnutie je "odvážne a správne" a Izrael ho "veľmi oceňuje".

Podpora Trumpovmu kroku zaznela i vo vysielaní televízie v Saudskej Arábii, ktorá je regionálnym rivalom Teheránu. Irán podľa Rijádu využil ekonomické zisky zo zrušenia sankcií na destabilizáciu Blízkeho východu.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý sa s Trumpom stretol vo Washingtone pred dvoma týždňami, v reakcii na Twitteri napísal, že bude kolektívne pracovať na "širšom rámci" pokrývajúcom jadrové aktivity, obdobie po roku 2025, dokedy má platiť dohoda s Iránom, ako aj problematiku balistických rakiet a stabilitu na Blízkom východe, najmä v Sýrii, Jemene a Iraku. Zároveň v mene Francúzska, Nemecka a Veľkej Británie vyjadril poľutovanie nad rozhodnutím USA odstúpiť od dohody. Podľa neho sú tým v stávke medzinárodné dohody o nešírení jadrových zbraní.

Foto: TASR/AP

Macron, britská premiérka Theresa Mayová a nemecká kancelárka Angela Merkelová následne vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom "s ľútosťou a obavami" berú na vedomie rozhodnutie prezidenta USA. "Spoločne zdôrazňujeme náš pokračujúci záväzok voči dohode. Táto dohoda je aj naďalej dôležitá pre našu spoločnú bezpečnosť. Pripomíname, že bola jednomyseľne schválená Bezpečnostnou radou OSN v rezolúcii 2231. Táto rezolúcia zostáva záväzným medzinárodným právnym rámcom na riešenie sporov okolo iránskeho jadrového programu a naliehame na všetky strany, aby sa ňou aj naďalej riadili a konali v duchu zodpovednosti," píše sa vo vyhlásení zverejnenom na twitterovom konte britskej vlády.

Všetci traja európski lídri vyzývajú USA, "aby urobili všetko pre zachovanie prínosov nešírenia jadrových zbraní", ktoré priniesla dohoda. Zároveň vyzvali Irán, aby v reakcii na rozhodnutie Spojených štátov prejavil zdržanlivosť, naďalej si plnil svoje záväzky a plne a včas spolupracoval s inšpektormi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE).

Šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová v krátkom stanovisku vyjadrila očakávanie, že zvyšok medzinárodného spoločenstva bude napriek kroku USA pokračovať v implementácii jadrovej dohody s Iránom. Tá podľa nej a "funguje a prináša výsledky" a zabezpečuje, že Teherán nevyvíja jadrové zbrane.

Foto: TASR/AP

Predseda Európskej rady Donald Tusk povedal, že EÚ musí na Trumpovo rozhodnutie reagovať "jednotne", preto očakáva, že na budúci týždeň sa ním budú zaoberať európski lídri.

K dohode o jadrovom programe dospeli Irán a šesť veľmocí - Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA - 14. júla 2015. Na jej základe boli zrušené sankcie OSN, Európskej únie i Spojených štátov voči Iránu výmenou za to, že islamská republika dlhodobo obmedzí svoj nukleárny program, ktorý bol podľa Západu zameraný na získanie jadrových zbraní. Dohoda platí do roku 2025, no niektoré časti, vrátane prísnejších kontrol medzinárodnými pozorovateľmi, sa majú uplatňovať do roku 2040.