Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Načasovanie útoku na Solejmáního podľa NBC News vrhá tieň pochybnosti na vysvetlenie útoku dronom.
Autor TASR
Washington 13. januára (TASR) - Americký prezident Donald Trump schválil plán na zabitie iránskeho generála Kásema Solejmáního už pred siedmimi mesiacmi, ak by mala zvýšená agresivita zo strany Iránu za následok smrť čo i len jedného Američana. Informovala o tom na svojej stránke televízia NBC News odvolávajúca sa na vyjadrenia piatich bývalých a súčasných členov Trumpovej administratívy.
Nariadenie amerického prezidenta z júna minulého roka obsahuje podmienku, že konečný súhlas s konkrétnou operáciou, ktorá by viedla k odstráneniu Solejmáního, bude musieť dať Trump.
Solejmáního, veliteľa jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd, zabili 3. januára americké sily pri útoku dronom neďaleko letiska v irackej metropole Bagdad. Operáciu nariadil Donald Trump, ktorý Solejmáního obvinil z prípravy útoku na amerických diplomatov a vojakov v Iraku.
Trumpovo júnové rozhodnutie vysvetľuje, prečo bolo zabitie Solejmáního jednou z možností, ktoré americké ozbrojené sily predložili prezidentovi po tom, čo bol členmi Iránom podporovanej militantnej skupiny Brigády Hizballáhu pri raketovom útoku na vojenskú základňu pri severoirackom meste Kirkúk zabitý americký pracovník súkromnej bezpečnostnej firmy. Útok si tiež vyžiadal zranenia štyroch príslušníkov amerických ozbrojených síl.
Načasovanie útoku na Solejmáního však podľa NBC News vrhá tieň pochybnosti na vysvetlenie útoku dronom, podľa ktorého Solejmání pripravoval bezprostredne hroziace útoky na americké ciele a bolo ho potrebné zastaviť.
"Prezidentovi bolo postupne predložených niekoľko možností," uviedol nemenovaný vysoko postavený predstaviteľ Trumpovej administratívy s tým, že prípadné zabitie Solejmáního v odpovedi na agresívnu politiku Iránu predložili prezidentovi jeho poradcovia už "pred nejakým časom".
Možnosť zabitia Solejmáního ponúkol Trumpovi aj jeho bývalý poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton po tom, čo Irán v júni zostrelil americký dron. Šéf Bieleho domu však jeho návrh zamietol s odôvodnením, že také niečo by do úvahy prichádzalo len v prípade, že "Irán zaútočí na Američanov".
Nariadenie amerického prezidenta z júna minulého roka obsahuje podmienku, že konečný súhlas s konkrétnou operáciou, ktorá by viedla k odstráneniu Solejmáního, bude musieť dať Trump.
Solejmáního, veliteľa jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd, zabili 3. januára americké sily pri útoku dronom neďaleko letiska v irackej metropole Bagdad. Operáciu nariadil Donald Trump, ktorý Solejmáního obvinil z prípravy útoku na amerických diplomatov a vojakov v Iraku.
Trumpovo júnové rozhodnutie vysvetľuje, prečo bolo zabitie Solejmáního jednou z možností, ktoré americké ozbrojené sily predložili prezidentovi po tom, čo bol členmi Iránom podporovanej militantnej skupiny Brigády Hizballáhu pri raketovom útoku na vojenskú základňu pri severoirackom meste Kirkúk zabitý americký pracovník súkromnej bezpečnostnej firmy. Útok si tiež vyžiadal zranenia štyroch príslušníkov amerických ozbrojených síl.
Načasovanie útoku na Solejmáního však podľa NBC News vrhá tieň pochybnosti na vysvetlenie útoku dronom, podľa ktorého Solejmání pripravoval bezprostredne hroziace útoky na americké ciele a bolo ho potrebné zastaviť.
"Prezidentovi bolo postupne predložených niekoľko možností," uviedol nemenovaný vysoko postavený predstaviteľ Trumpovej administratívy s tým, že prípadné zabitie Solejmáního v odpovedi na agresívnu politiku Iránu predložili prezidentovi jeho poradcovia už "pred nejakým časom".
Možnosť zabitia Solejmáního ponúkol Trumpovi aj jeho bývalý poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton po tom, čo Irán v júni zostrelil americký dron. Šéf Bieleho domu však jeho návrh zamietol s odôvodnením, že také niečo by do úvahy prichádzalo len v prípade, že "Irán zaútočí na Američanov".
