Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Británia ohľadom štatútu Jeruzalema zastáva pozíciu, že rozhodnúť by sa malo cestou rokovaní medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, pričom Jeruzalem by mal napokon ako hlavné mesto slúžiť obom stranám.
Autor TASR
Londýn/Rím/Berlín/Ankara 7. decembra (TASR) - Rozhodnutie prezidenta USA Donalda Trumpa uznať Jeruzalem za hlavné mesto Izraela ohrozuje vyhliadky na mier medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi. Povedala to v stredu britská premiérka Theresa Mayová, čím sa pridala k mnohým európskym a svetovým lídrom, ktorí už vyhlásenie amerického prezidenta odsúdili.
"Nesúhlasíme s rozhodnutím USA presunúť svoje veľvyslanectvo do Jeruzalema a uznať Jeruzalem za hlavné mesto Izraela pred dosiahnutím konečnej dohody o jeho štatúte. Domnievame sa, že vyhliadkam na mier v regióne to nepomáha," uviedla Mayová vo vyhlásení.
Dodala, že Británia ohľadom štatútu Jeruzalema dlhodobo zastáva jasnú pozíciu, že rozhodnúť by sa malo cestou rokovaní medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, pričom Jeruzalem by mal napokon ako hlavné mesto slúžiť obom stranám.
Znepokojenie v súvislosti s dôsledkami Trumpovho vyhlásenia vyjadrilo medzičasom aj Taliansko. Tamojší minister zahraničných vecí Angelino Alfano uviedol, že pozícia Ríma v tejto otázke je a ostáva zakotvená v európskom i medzinárodnom konsenze. "Apelujeme na pocit zodpovednosti všetkých aktérov v Palestíne i v (celom) regióne, nech je možné vyhnúť sa incidentom a násiliu, ktoré by nebolo nikomu osožné," dodal.
Jeruzalem sa rozhodnutím Trumpa automaticky nestane hlavným mestom Izraelu, uviedol v utorok turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu. "Nemôžete prísť a povedať, som veľká mocnosť, môžem to spraviť," odkázal minister Spojeným štátom. Vyhlásenie jednej krajiny podľa Čavušogla nemôže spôsobiť, že sa z Jeruzalema skutočne stane izraelské hlavné mesto. "Celý svet je proti tomu a je to nesprávne," dodal turecký minister. Trumpovo rozhodnutie zároveň označil za "nebezpečný krok".
Trumpovo vyhlásenie medzičasom kritizovali mnohé ďalšie štáty vrátane vlád Kanady, Austrálie, Jordánska ši Sýrie. Už skôr ho odsúdilo množstvo európskych krajín vrátane Nemecka, Českej republiky či Poľska, aj generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres či šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová. Nesúhlas vyjadrili aj Francúzsko, Taliansko, Švédsko, Británia, Bolívia, Uruguaj, Egypt a Senegal, ktoré zároveň požiadali o zvolanie mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN.
"Nesúhlasíme s rozhodnutím USA presunúť svoje veľvyslanectvo do Jeruzalema a uznať Jeruzalem za hlavné mesto Izraela pred dosiahnutím konečnej dohody o jeho štatúte. Domnievame sa, že vyhliadkam na mier v regióne to nepomáha," uviedla Mayová vo vyhlásení.
Dodala, že Británia ohľadom štatútu Jeruzalema dlhodobo zastáva jasnú pozíciu, že rozhodnúť by sa malo cestou rokovaní medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, pričom Jeruzalem by mal napokon ako hlavné mesto slúžiť obom stranám.
Znepokojenie v súvislosti s dôsledkami Trumpovho vyhlásenia vyjadrilo medzičasom aj Taliansko. Tamojší minister zahraničných vecí Angelino Alfano uviedol, že pozícia Ríma v tejto otázke je a ostáva zakotvená v európskom i medzinárodnom konsenze. "Apelujeme na pocit zodpovednosti všetkých aktérov v Palestíne i v (celom) regióne, nech je možné vyhnúť sa incidentom a násiliu, ktoré by nebolo nikomu osožné," dodal.
Jeruzalem sa rozhodnutím Trumpa automaticky nestane hlavným mestom Izraelu, uviedol v utorok turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu. "Nemôžete prísť a povedať, som veľká mocnosť, môžem to spraviť," odkázal minister Spojeným štátom. Vyhlásenie jednej krajiny podľa Čavušogla nemôže spôsobiť, že sa z Jeruzalema skutočne stane izraelské hlavné mesto. "Celý svet je proti tomu a je to nesprávne," dodal turecký minister. Trumpovo rozhodnutie zároveň označil za "nebezpečný krok".
Trumpovo vyhlásenie medzičasom kritizovali mnohé ďalšie štáty vrátane vlád Kanady, Austrálie, Jordánska ši Sýrie. Už skôr ho odsúdilo množstvo európskych krajín vrátane Nemecka, Českej republiky či Poľska, aj generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres či šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová. Nesúhlas vyjadrili aj Francúzsko, Taliansko, Švédsko, Británia, Bolívia, Uruguaj, Egypt a Senegal, ktoré zároveň požiadali o zvolanie mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN.
