Napätie v meste Kasrajn sa stupňuje od nedele, keď mladík, ktorý sa neúspešne uchádzal o zoradenie na zoznam uchádzačov o prácu vo vládnom úrade, spáchal samovraždu sebaupálením.
Autor TASR
Tunis 21. januára (TASR) - Zákaz vychádzania vyhlásili v tuniskom meste Kasrajn, kde došlo predtým k potýčkam medzi políciou a viac ako 1000 mladými ľuďmi, ktorí demonštrovali proti nezamestnanosti.
Agentúra AP s odvolaním sa na ministerstvo vnútra informovala, že pri potýčkach bolo zranených najmenej 20 demonštrantov a traja policajti.
Demonštranti hádzali na policajtov kamene. Polícia sa ich snažila rozohnať slzotvorným plynom a vodnými delami.
Napätie v meste Kasrajn na stredozápade Tuniska sa stupňuje od nedele, keď mladík, ktorý sa neúspešne uchádzal o zoradenie na zoznam uchádzačov o prácu vo vládnom úrade, spáchal samovraždu sebaupálením, keď sa pred sídlom oblastnej samosprávy vyšplhal na stĺp elektrického vedenia. Odvtedy demonštrácie zachvátili aj iné mestá v tejto časti Tuniska.
Demonštranti upozorňujú, že za päť rokov od revolúcie sa v tomto regióne nič nezmenilo: pretrváva vysoká nezamestnanosť i analfabetizmus a mnohé ďalšie sociálne problémy. Na vine je podľa nich korupcia a politika marginalizácie, keď tuniské vedenie pri vyčleňovaní pomoci a vytváraní plánov hospodárskeho rozvoja vždy preferuje pobrežné oblasti krajiny, poznamenala rozhlasová stanica RFI.
Podobný prípad sebaupálenia iného mladého nezamestnaného v meste Sídí Bú Zíd pred piatimi rokmi viedol k vypuknutiu tzv. jazmínovej revolúcie. Toto povstanie proti vedeniu krajiny sa skončilo zosadením dlhoročného prezidenta Zína Ábidína bin Alího a vyústilo do série podobných povstaní v iných krajinách severnej Afriky a Blízkeho východu, známych aj ako arabská jar.
Vyhlásenie zákazu vychádzania v Kasrajne zdôvodnilo ministerstvo vnútra nutnosťou chrániť ľudské životy a zabrániť eskalácii i tomu, aby sociálne nepokoje v meste zneužili na svoje ciele "teroristické elementy".
Mesto Kasrajn sa totiž nachádza na úpätí pohoria Džabal aš-Šánabí, považovaného za hlavnú skrýšu džihádistov v Tunisku. V súvislosti s tým tuniská armáda pristúpila k delostreleckému ostreľovaniu a náletom na hory v blízkosti Kasrajnu a Sídí Bú Zídu s cieľom zabrániť džihádistom, aby zišli z hôr do miest zachvátených nepokojmi.
Agentúra AP s odvolaním sa na ministerstvo vnútra informovala, že pri potýčkach bolo zranených najmenej 20 demonštrantov a traja policajti.
Demonštranti hádzali na policajtov kamene. Polícia sa ich snažila rozohnať slzotvorným plynom a vodnými delami.
Napätie v meste Kasrajn na stredozápade Tuniska sa stupňuje od nedele, keď mladík, ktorý sa neúspešne uchádzal o zoradenie na zoznam uchádzačov o prácu vo vládnom úrade, spáchal samovraždu sebaupálením, keď sa pred sídlom oblastnej samosprávy vyšplhal na stĺp elektrického vedenia. Odvtedy demonštrácie zachvátili aj iné mestá v tejto časti Tuniska.
Demonštranti upozorňujú, že za päť rokov od revolúcie sa v tomto regióne nič nezmenilo: pretrváva vysoká nezamestnanosť i analfabetizmus a mnohé ďalšie sociálne problémy. Na vine je podľa nich korupcia a politika marginalizácie, keď tuniské vedenie pri vyčleňovaní pomoci a vytváraní plánov hospodárskeho rozvoja vždy preferuje pobrežné oblasti krajiny, poznamenala rozhlasová stanica RFI.
Podobný prípad sebaupálenia iného mladého nezamestnaného v meste Sídí Bú Zíd pred piatimi rokmi viedol k vypuknutiu tzv. jazmínovej revolúcie. Toto povstanie proti vedeniu krajiny sa skončilo zosadením dlhoročného prezidenta Zína Ábidína bin Alího a vyústilo do série podobných povstaní v iných krajinách severnej Afriky a Blízkeho východu, známych aj ako arabská jar.
Vyhlásenie zákazu vychádzania v Kasrajne zdôvodnilo ministerstvo vnútra nutnosťou chrániť ľudské životy a zabrániť eskalácii i tomu, aby sociálne nepokoje v meste zneužili na svoje ciele "teroristické elementy".
Mesto Kasrajn sa totiž nachádza na úpätí pohoria Džabal aš-Šánabí, považovaného za hlavnú skrýšu džihádistov v Tunisku. V súvislosti s tým tuniská armáda pristúpila k delostreleckému ostreľovaniu a náletom na hory v blízkosti Kasrajnu a Sídí Bú Zídu s cieľom zabrániť džihádistom, aby zišli z hôr do miest zachvátených nepokojmi.