V tejto situácii prezident Saíd cez víkend odvolal z funkcie premiéra Hišáma Mašíšího a následne i ďalších ministrov a pozastavil činnosť parlamentu na 30 dní.
Autor TASR
Tunis 29. júla (TASR) – Tuniský prezident Kajs Saíd spustil rozsiahlu ofenzívu proti korupcii, keď v stredu večer kritizoval „zlé ekonomické rozhodnutia", ktoré boli v posledných rokoch prijaté v Tunisku. Poukázal pritom na podnikateľov napojených na bývalé vedenie, ktorí z tejto situácie finančne profitovali. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP.
Saíd, ktorý koncom minulého týždňa de facto prevzal všetku moc v krajine do svojich rúk a na 30 dní pozastavil činnosť parlamentu, obvinil v stredu na stretnutí s predsedom zväzu zamestnávateľov ľudí, „ktorí drancujú verejné financie".
Podľa Saída ide o 460 podnikateľov dlhujúcich štátu 13,5 miliardy dinárov (štyri miliardy eur). Saíd sa pri tomto svojom tvrdení odvolal na staršiu správu vyšetrovacej komisie pre korupciu a spreneveru z éry bývalého režimu diktátora Zína Ábidína bin Alího. Prezident vyhlásil, že „tieto peniaze sa musia vrátiť tuniskému ľudu".
V snahe splniť tento zámer má Saíd v úmysle ponúknuť týmto podnikateľom dohodu: výmenou za prerušenie ich stíhania vrátia tieto nečistým spôsobom získané financie, ktoré budú následne poskytnuté menej rozvinutým regiónom Tuniska.
Vzhľadom na pokračujúcu infláciu, ktorá oslabuje kúpnu silu Tunisanov, sa Saíd na obchodníkov a veľkoobchodníkov obrátil so žiadosťou, aby „znížili ceny". Vyzval tiež na oživenie výroby fosfátu, jedného z mála prírodných zdrojov krajiny, ktorý sa používa na výrobu poľnohospodárskych hnojív.
Agenúra AFP pripomenula, že spoločnosť Compagnie des phosphate de Gafsa, ktorá sa spracovaniu fosfátu venovala a bola vlajkovou loďou tuniského priemyslu, zaznamenala od revolúcie v roku 2011 kolaps výroby pre nedostatok investícií a opakované sociálne nepokoje v Tunisku.
Aj v súvislosti s týmto odvetvím Saíd implicitne zdôraznil podozrenia z korupcie, pričom naznačil, že sa týkajú aj „ľudí v parlamente chránených poslaneckou imunitou".
Prezident zároveň oznámil vznik krízového štábu na zvládanie covidovej pandémie, ktorý bude pôsobiť pod dohľadom vysokopostaveného dôstojníka tuniskej armády.
Tunisko, ktoré zápasí s nezamestnanosťou a infláciou, zažíva najnovšie aj novú vlnu pandémie. Jej nezvládanie úradmi vyvolalo v posledných týždňoch hnev obyvateľstva.
Agentúra AFP dodala, že Tunisko s približne 12 miliónmi obyvateľov má jednu z najhorších bilancií úmrtí na svete v prepočte na počet obyvateľov - infekčnej chorobe COVID-19 podľahlo viac ako 19.000 ľudí.
V tejto situácii prezident Saíd cez víkend odvolal z funkcie premiéra Hišáma Mašíšího a následne i ďalších ministrov a pozastavil činnosť parlamentu na 30 dní. Podľa agentúry AFP tým uvrhol krajinu do ústavnej krízy. Saíd však tvrdí, že koná v súlade s ústavou.
Jeho hlavní odporcovia, najmä Strana obnovy (an-Nahda) prepojená s islamistami, však prezidentom podniknuté kroky odsúdili ako štátny prevrat.
Saíd, ktorý koncom minulého týždňa de facto prevzal všetku moc v krajine do svojich rúk a na 30 dní pozastavil činnosť parlamentu, obvinil v stredu na stretnutí s predsedom zväzu zamestnávateľov ľudí, „ktorí drancujú verejné financie".
Podľa Saída ide o 460 podnikateľov dlhujúcich štátu 13,5 miliardy dinárov (štyri miliardy eur). Saíd sa pri tomto svojom tvrdení odvolal na staršiu správu vyšetrovacej komisie pre korupciu a spreneveru z éry bývalého režimu diktátora Zína Ábidína bin Alího. Prezident vyhlásil, že „tieto peniaze sa musia vrátiť tuniskému ľudu".
V snahe splniť tento zámer má Saíd v úmysle ponúknuť týmto podnikateľom dohodu: výmenou za prerušenie ich stíhania vrátia tieto nečistým spôsobom získané financie, ktoré budú následne poskytnuté menej rozvinutým regiónom Tuniska.
Vzhľadom na pokračujúcu infláciu, ktorá oslabuje kúpnu silu Tunisanov, sa Saíd na obchodníkov a veľkoobchodníkov obrátil so žiadosťou, aby „znížili ceny". Vyzval tiež na oživenie výroby fosfátu, jedného z mála prírodných zdrojov krajiny, ktorý sa používa na výrobu poľnohospodárskych hnojív.
Agenúra AFP pripomenula, že spoločnosť Compagnie des phosphate de Gafsa, ktorá sa spracovaniu fosfátu venovala a bola vlajkovou loďou tuniského priemyslu, zaznamenala od revolúcie v roku 2011 kolaps výroby pre nedostatok investícií a opakované sociálne nepokoje v Tunisku.
Aj v súvislosti s týmto odvetvím Saíd implicitne zdôraznil podozrenia z korupcie, pričom naznačil, že sa týkajú aj „ľudí v parlamente chránených poslaneckou imunitou".
Prezident zároveň oznámil vznik krízového štábu na zvládanie covidovej pandémie, ktorý bude pôsobiť pod dohľadom vysokopostaveného dôstojníka tuniskej armády.
Tunisko, ktoré zápasí s nezamestnanosťou a infláciou, zažíva najnovšie aj novú vlnu pandémie. Jej nezvládanie úradmi vyvolalo v posledných týždňoch hnev obyvateľstva.
Agentúra AFP dodala, že Tunisko s približne 12 miliónmi obyvateľov má jednu z najhorších bilancií úmrtí na svete v prepočte na počet obyvateľov - infekčnej chorobe COVID-19 podľahlo viac ako 19.000 ľudí.
V tejto situácii prezident Saíd cez víkend odvolal z funkcie premiéra Hišáma Mašíšího a následne i ďalších ministrov a pozastavil činnosť parlamentu na 30 dní. Podľa agentúry AFP tým uvrhol krajinu do ústavnej krízy. Saíd však tvrdí, že koná v súlade s ústavou.
Jeho hlavní odporcovia, najmä Strana obnovy (an-Nahda) prepojená s islamistami, však prezidentom podniknuté kroky odsúdili ako štátny prevrat.