Existuje len jedno rozhodnutie v súlade so zákonom, ktoré môže zmierniť napätie - Najvyššia volebná rada musí anulovať toto hlasovanie, povedal na tlačovej konferencii podpredseda CHP Bülent Tezcan.
Autor TASR
,aktualizované Ankara 17. apríla (TASR) - Opozičná Republikánska ľudová strana (CHP) žiada vzhľadom na množiace sa sťažnosti na priebeh referenda o ústavných zmenách anulovanie jeho výsledkov.
"Existuje len jedno rozhodnutie v súlade so zákonom, ktoré môže zmierniť napätie - Najvyššia volebná rada (YSK) musí anulovať toto hlasovanie," povedal dnes na tlačovej konferencii podpredseda CHP Bülent Tezcan, ktorého citovala agentúra Dogan.
Podľa neho je to jediný spôsob, ako sa vyhnúť diskusii o legitímnosti referenda. Tezcan avizoval, že CHP využije "všetky zákonné cesty", ktorými je možné napadnúť výsledky hlasovania, vrátane podania žaloby na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu.
Tezcan kritizoval aj skutočnosť, že volebná rada v rozpore s jej vlastnými pravidlami umožnila použiť hlasovacie lístky a obálky, na ktorých nebola jej pečiatka. Predseda YSK Sadi Güven túto výhradu odmietol s tým, že aj bez úradnej pečiatky boli hlasovacie lístky a obálky platné.
Predbežné výsledky referenda nemieni uznať ani prokurdská opozičná Ľudovodemokratická strana (HDP). Považuje ich za "nelegitímne", pretože ich ovplyvnila samotná volebná komisia. Predvolebná kampaň prebiehala podľa HDP za "nerovnakých podmienok".
CHP už v nedeľu oznámila, že bude požadovať prepočítanie 37 percent hlasov odovzdaných v referende. HDP chce dať prepočítať pre podozrenie z manipulácií až dve tretiny hlasov.
Podľa predbežných výsledkov hlasovalo za ústavné zmeny 59 percent všetkých oprávnených voličov v zahraničí, priamo v Turecku to bolo iba 51,2 percenta. Na referende sa mohlo zúčastniť približne 58,2 milióna oprávnených voličov, z toho 2,9 milióna v zahraničí.
Referendum o ústavných zmenách v Turecku neprebehlo v súlade s medzinárodnými štandardmi. Vo svojej predbežnej správe to dnes konštatovala pozorovateľská misia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
"Ústavné referendum zo 16. apríla prebehlo za nerovnakých podmienok," píše sa podľa agentúry DPA v správe volebných pozorovateľov OBSE, ktorú dnes zverejnili v Ankare.
Organizácia združujúca 57 štátov nielen z Európy ďalej konštatuje, že "obe strany kampane nemali rovnaké príležitosti" a "voliči nemali nezávislé informácie o kľúčových aspektoch reformy". Z dôvodu platného výnimočného stavu boli navyše obmedzené základné slobody, ktoré sú nevyhnutné pre demokratický proces.
Pozorovatelia OBSE vytýkajú Ankare zastrašovanie odporcov zmien, zmenu pravidiel hlasovania krátko pred termínom a fakt, že referendová otázka nebola uvedená na hlasovacom lístku.
V predbežnej správe ďalej upozorňujú na "zneužívanie štátnych prostriedkov" táborom prívržencov prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. K nevyváženosti volebnej kampane prispela aj "aktívna účasť prezidenta" v nej.
Právny rámec podľa pozorovateľov OBSE nebol dostatočný na "usporiadanie skutočne demokratického referenda". Provinční guvernéri napríklad využili výnimočný stav na obmedzenie zhromažďovania a slobody prejavu. Práca volebných komisií nebola vždy dostatočne transparentná. Stosedemdesiat zástupcov nominovaných opozičnými stranami nebolo pripustených sledovať dianie vo volebných miestnostiach. OBSE tiež poznamenala, že ľudia, ktorí utiekli z kurdských oblastí, kde dochádza k ozbrojeným zrážkam, nemohli hlasovať.
Vedúca misie OBSE Tana de Zuluetová však pri predstavovaní správa v Ankare zdôraznila, že úlohou jej organizácie nie je rozhodnúť o zákonnosti referenda.
OBSE a Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZRE) vyslali do Turecka 63 pozorovateľov z 26 krajín, ktorí však nemohli na hlasovanie dozerať útržkovito.
Za pozorovateľov PZ RE sa k hlasovaniu vyjadril Cezar-Florin Preda, podľa ktorého je "všeobecne možné povedať, že referendum nedosahovalo štandardy Rady Európy".
Podľa predbežných výsledkov hlasovalo za ústavné zmeny 51,2 percenta oprávnených voličov, proti ich bolo 48,8 percenta.
Opozičná Republikánska ľudová strana (CHP) žiada vzhľadom na množiace sa sťažnosti na priebeh referenda o ústavných zmenách anulovanie jeho výsledkov. Predbežné výsledky nemieni uznať ani prokurdská opozičná Ľudovodemokratická strana (HDP).
"Existuje len jedno rozhodnutie v súlade so zákonom, ktoré môže zmierniť napätie - Najvyššia volebná rada (YSK) musí anulovať toto hlasovanie," povedal dnes na tlačovej konferencii podpredseda CHP Bülent Tezcan, ktorého citovala agentúra Dogan.
Podľa neho je to jediný spôsob, ako sa vyhnúť diskusii o legitímnosti referenda. Tezcan avizoval, že CHP využije "všetky zákonné cesty", ktorými je možné napadnúť výsledky hlasovania, vrátane podania žaloby na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu.
Tezcan kritizoval aj skutočnosť, že volebná rada v rozpore s jej vlastnými pravidlami umožnila použiť hlasovacie lístky a obálky, na ktorých nebola jej pečiatka. Predseda YSK Sadi Güven túto výhradu odmietol s tým, že aj bez úradnej pečiatky boli hlasovacie lístky a obálky platné.
Predbežné výsledky referenda nemieni uznať ani prokurdská opozičná Ľudovodemokratická strana (HDP). Považuje ich za "nelegitímne", pretože ich ovplyvnila samotná volebná komisia. Predvolebná kampaň prebiehala podľa HDP za "nerovnakých podmienok".
CHP už v nedeľu oznámila, že bude požadovať prepočítanie 37 percent hlasov odovzdaných v referende. HDP chce dať prepočítať pre podozrenie z manipulácií až dve tretiny hlasov.
Podľa predbežných výsledkov hlasovalo za ústavné zmeny 59 percent všetkých oprávnených voličov v zahraničí, priamo v Turecku to bolo iba 51,2 percenta. Na referende sa mohlo zúčastniť približne 58,2 milióna oprávnených voličov, z toho 2,9 milióna v zahraničí.
Pozorovatelia: Referendum v Turecku nebolo v súlade s medzinárodnými štandardmi
Referendum o ústavných zmenách v Turecku neprebehlo v súlade s medzinárodnými štandardmi. Vo svojej predbežnej správe to dnes konštatovala pozorovateľská misia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
"Ústavné referendum zo 16. apríla prebehlo za nerovnakých podmienok," píše sa podľa agentúry DPA v správe volebných pozorovateľov OBSE, ktorú dnes zverejnili v Ankare.
Organizácia združujúca 57 štátov nielen z Európy ďalej konštatuje, že "obe strany kampane nemali rovnaké príležitosti" a "voliči nemali nezávislé informácie o kľúčových aspektoch reformy". Z dôvodu platného výnimočného stavu boli navyše obmedzené základné slobody, ktoré sú nevyhnutné pre demokratický proces.
Pozorovatelia OBSE vytýkajú Ankare zastrašovanie odporcov zmien, zmenu pravidiel hlasovania krátko pred termínom a fakt, že referendová otázka nebola uvedená na hlasovacom lístku.
V predbežnej správe ďalej upozorňujú na "zneužívanie štátnych prostriedkov" táborom prívržencov prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. K nevyváženosti volebnej kampane prispela aj "aktívna účasť prezidenta" v nej.
Právny rámec podľa pozorovateľov OBSE nebol dostatočný na "usporiadanie skutočne demokratického referenda". Provinční guvernéri napríklad využili výnimočný stav na obmedzenie zhromažďovania a slobody prejavu. Práca volebných komisií nebola vždy dostatočne transparentná. Stosedemdesiat zástupcov nominovaných opozičnými stranami nebolo pripustených sledovať dianie vo volebných miestnostiach. OBSE tiež poznamenala, že ľudia, ktorí utiekli z kurdských oblastí, kde dochádza k ozbrojeným zrážkam, nemohli hlasovať.
Vedúca misie OBSE Tana de Zuluetová však pri predstavovaní správa v Ankare zdôraznila, že úlohou jej organizácie nie je rozhodnúť o zákonnosti referenda.
OBSE a Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZRE) vyslali do Turecka 63 pozorovateľov z 26 krajín, ktorí však nemohli na hlasovanie dozerať útržkovito.
Za pozorovateľov PZ RE sa k hlasovaniu vyjadril Cezar-Florin Preda, podľa ktorého je "všeobecne možné povedať, že referendum nedosahovalo štandardy Rady Európy".
Podľa predbežných výsledkov hlasovalo za ústavné zmeny 51,2 percenta oprávnených voličov, proti ich bolo 48,8 percenta.
Opozičná Republikánska ľudová strana (CHP) žiada vzhľadom na množiace sa sťažnosti na priebeh referenda o ústavných zmenách anulovanie jeho výsledkov. Predbežné výsledky nemieni uznať ani prokurdská opozičná Ľudovodemokratická strana (HDP).