Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zadržaným je Nihat Akdogan, ktorý sa stal už 15. poslancom HDP zadržaným v posledných dňoch. Do vyšetrovacej väzby vzali aj oboch spolupredsedov strany, Selahattina Demirtaša a Figen Yüksekdagovú.
Autor TASR
Istanbul 7. novembra (TASR) - Turecké úrady zadržali dnes ďalšieho poslanca najväčšej opozičnej prokurdskej Ľudovodemokratickej strany (HDP). Informoval o tom dnes v Ankare podpredseda tureckej vlády Numan Kurtulmuš.
Zadržaným je Nihat Akdogan, ktorý sa stal už pätnástym poslancom HDP zadržaným v posledných dňoch. Do vyšetrovacej väzby vzali aj oboch spolupredsedov strany, Selahattina Demirtaša a Figen Yüksekdagovú.
Uplynulý piatok turecké úrady deviatich zo zadržaných členov HDP obvinili z rôznych zločinov súvisiacich s terorizmom, na čo Západ reagoval ostrou kritikou. Troch prepustili na slobodu. Dvaja ďalší sú na úteku, spresnil Kurtulmuš.
podľa vysvetlenia tureckých úradov sa títo zadržaní poslanci nedostali na súd, ktorý ich predvolal na výsluch. Na základe toho bol na ich mená vydaný príkaz na zadržanie. V reakcii na tento postup úradov HDP počas uplynulého víkendu deklarovala, že po zatknutí svojich zákonodarcov bude bojkotovať zasadnutia parlamentu.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan obviňuje HDP, že je politickým krídlom zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK). HDP však toto obvinenie odmieta a tvrdí, že sa stala terčom represií zo strany vlády za to, že sa stavia proti Erdoganovým plánom na posilnenie jeho moci prostredníctvom zmien v ústave.
Ku kritike na adresu Erdogana sa dnes pridala aj centristicko-ľavicová opozičná Republikánska ľudová strana (CHP), ktorá vo svojom vyhlásení uviedla, že "zatýkanie poslancov pred súdnym konaním a pred vynesením konečného rozsudku je protiústavné".
Kurtulmuš však toto stanovisko CHP odmietol, pričom poukázal na to, že viacerí poslanci CHP v parlamente podporili návrh zbaviť imunity viacerých poslancov. Parlament schválil toto opatrenie, ktoré sa týkalo poslancov viacerých strán, na návrh vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP).
PKK spustila svoje separatistické povstanie v roku 1984; konflikt si vyžiadal už viac než 40.000 obetí na životoch. Túto skupinu majú na svojich zoznamoch teroristických organizácií okrem Turecka aj EÚ a USA.
Dva roky trvajúce prímerie medzi PKK a vládou v Ankare prestalo platiť v júli 2015 po samovražednom atentáte v tureckom meste Suruč. Násilnosti si odvtedy vyžiadali už stovky obetí na životoch z radov vládnych policajtov a vojakov, ako aj ozbrojencov PKK, ale i civilistov.
Zadržaným je Nihat Akdogan, ktorý sa stal už pätnástym poslancom HDP zadržaným v posledných dňoch. Do vyšetrovacej väzby vzali aj oboch spolupredsedov strany, Selahattina Demirtaša a Figen Yüksekdagovú.
Uplynulý piatok turecké úrady deviatich zo zadržaných členov HDP obvinili z rôznych zločinov súvisiacich s terorizmom, na čo Západ reagoval ostrou kritikou. Troch prepustili na slobodu. Dvaja ďalší sú na úteku, spresnil Kurtulmuš.
podľa vysvetlenia tureckých úradov sa títo zadržaní poslanci nedostali na súd, ktorý ich predvolal na výsluch. Na základe toho bol na ich mená vydaný príkaz na zadržanie. V reakcii na tento postup úradov HDP počas uplynulého víkendu deklarovala, že po zatknutí svojich zákonodarcov bude bojkotovať zasadnutia parlamentu.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan obviňuje HDP, že je politickým krídlom zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK). HDP však toto obvinenie odmieta a tvrdí, že sa stala terčom represií zo strany vlády za to, že sa stavia proti Erdoganovým plánom na posilnenie jeho moci prostredníctvom zmien v ústave.
Ku kritike na adresu Erdogana sa dnes pridala aj centristicko-ľavicová opozičná Republikánska ľudová strana (CHP), ktorá vo svojom vyhlásení uviedla, že "zatýkanie poslancov pred súdnym konaním a pred vynesením konečného rozsudku je protiústavné".
Kurtulmuš však toto stanovisko CHP odmietol, pričom poukázal na to, že viacerí poslanci CHP v parlamente podporili návrh zbaviť imunity viacerých poslancov. Parlament schválil toto opatrenie, ktoré sa týkalo poslancov viacerých strán, na návrh vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP).
PKK spustila svoje separatistické povstanie v roku 1984; konflikt si vyžiadal už viac než 40.000 obetí na životoch. Túto skupinu majú na svojich zoznamoch teroristických organizácií okrem Turecka aj EÚ a USA.
Dva roky trvajúce prímerie medzi PKK a vládou v Ankare prestalo platiť v júli 2015 po samovražednom atentáte v tureckom meste Suruč. Násilnosti si odvtedy vyžiadali už stovky obetí na životoch z radov vládnych policajtov a vojakov, ako aj ozbrojencov PKK, ale i civilistov.
