Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Šéf tureckej diplomacie Hakan Fidan a jeho rezortný kolega Džejhun Bajramov sa na stretnutí venovali viacerým otázkam vrátane prebiehajúcich mierových rokovaní medzi Azerbajdžanom a Arménskom.
Autor TASR
Ankara 27. augusta (TASR) - Turecko a Azerbajdžan v utorok opätovne potvrdili svoj záväzok dosiahnuť "trvalý mier a stabilitu" na južnom Kaukaze. Regionálni spojenci to uviedli na stretnutí ministrov zahraničných vecí v tureckej Ankare, informuje TASR na základe správ agentúr AFP, Anadolu a portálu Eurasianet.
Šéf tureckej diplomacie Hakan Fidan a jeho rezortný kolega Džejhun Bajramov sa na stretnutí venovali viacerým otázkam vrátane prebiehajúcich mierových rokovaní medzi Azerbajdžanom a Arménskom.
"Na našom dnešnom stretnutí sme potvrdili naše spoločné prianie, aby bol na južnom Kaukaze čo najskôr nastolený trvalý mier a stabilita," povedal Fidan na tlačovej konferencii. "V tejto súvislosti sme zhodnotili pokrok dosiahnutý v prebiehajúcom mierovom procese medzi Azerbajdžanom a Arménskom," povedal.
Azerbajdžan je tradičným rivalom susedného Arménska, s ktorým viedol viacero konfliktov o sporné územie Náhorného Karabachu v západnom Azerbajdžane. Po prvej vojne o Náhorný Karabach v 90. rokoch región ovládli arménski separatisti. Baku nad ním obnovilo kontrolu pred rokom po bleskovej ofenzíve. Región následne opustilo viac ako 100.000 Arménov.
Obe strany už niekoľko mesiacov vedú mierové rokovania, ktoré majú zabezpečiť trvalý mier. Jerevan aj Baku viackrát vyhlásili, že dosiahnutie dohody je blízko. Stále však panujú nezhody na niekoľkých otázkach, na čo v Ankare upozornil aj Bajramov.
Jerevan zároveň vedie normalizačné rokovania aj s Ankarou, s ktorou nikdy nenaviazal diplomatické styky. Vzájomné hranice sú uzatvorené od 90. rokov. Napäté vzťahy vyplývajú z historických otázok, ako aj z arménsko-azerbajdžanského konfliktu, pripomína Eurasianet.
Bajramov v utorok uviedol, že víťazstvo Azerbajdžanu v Náhornom Karabachu v roku 2023 vytvorilo na Kaukaze novú realitu, ako aj nové príležitosti. Vyzdvihol najmä podporu, ktorú Ankara Baku poskytla počas uplynulých dvoch ofenzív v Náhornom Karabachu. Uviedol, že "politická a morálna podpora dodala azerbajdžanskému ľudu silu a morálku". Ocenil taktiež tureckú pomoc pri obnove Náhorného Karabachu a aktivity tureckých spoločností v regióne.
Rezortní partneri rokovali aj o ekonomických otázkach. Fidan upriamili pozornosť najmä na plynovod z tureckého Igdiru do azerbajdžanskej exklávy Nachičevan. Turecký minister uviedol, že plynovod bude čoskoro dokončený.
Plynovod je pre azerbajdžanskú exklávu dôležitý, keďže potrubná sieť Nachičevanu je pre konflikt s Arménskom odstrihnutá od zvyšku krajiny. Na zemný plyn bohatý Azerbajdžan sa preto v tomto regióne musí spoliehať na dodávky z Iránu, pripomína Eurasianet.
Šéf tureckej diplomacie Hakan Fidan a jeho rezortný kolega Džejhun Bajramov sa na stretnutí venovali viacerým otázkam vrátane prebiehajúcich mierových rokovaní medzi Azerbajdžanom a Arménskom.
"Na našom dnešnom stretnutí sme potvrdili naše spoločné prianie, aby bol na južnom Kaukaze čo najskôr nastolený trvalý mier a stabilita," povedal Fidan na tlačovej konferencii. "V tejto súvislosti sme zhodnotili pokrok dosiahnutý v prebiehajúcom mierovom procese medzi Azerbajdžanom a Arménskom," povedal.
Azerbajdžan je tradičným rivalom susedného Arménska, s ktorým viedol viacero konfliktov o sporné územie Náhorného Karabachu v západnom Azerbajdžane. Po prvej vojne o Náhorný Karabach v 90. rokoch región ovládli arménski separatisti. Baku nad ním obnovilo kontrolu pred rokom po bleskovej ofenzíve. Región následne opustilo viac ako 100.000 Arménov.
Obe strany už niekoľko mesiacov vedú mierové rokovania, ktoré majú zabezpečiť trvalý mier. Jerevan aj Baku viackrát vyhlásili, že dosiahnutie dohody je blízko. Stále však panujú nezhody na niekoľkých otázkach, na čo v Ankare upozornil aj Bajramov.
Jerevan zároveň vedie normalizačné rokovania aj s Ankarou, s ktorou nikdy nenaviazal diplomatické styky. Vzájomné hranice sú uzatvorené od 90. rokov. Napäté vzťahy vyplývajú z historických otázok, ako aj z arménsko-azerbajdžanského konfliktu, pripomína Eurasianet.
Bajramov v utorok uviedol, že víťazstvo Azerbajdžanu v Náhornom Karabachu v roku 2023 vytvorilo na Kaukaze novú realitu, ako aj nové príležitosti. Vyzdvihol najmä podporu, ktorú Ankara Baku poskytla počas uplynulých dvoch ofenzív v Náhornom Karabachu. Uviedol, že "politická a morálna podpora dodala azerbajdžanskému ľudu silu a morálku". Ocenil taktiež tureckú pomoc pri obnove Náhorného Karabachu a aktivity tureckých spoločností v regióne.
Rezortní partneri rokovali aj o ekonomických otázkach. Fidan upriamili pozornosť najmä na plynovod z tureckého Igdiru do azerbajdžanskej exklávy Nachičevan. Turecký minister uviedol, že plynovod bude čoskoro dokončený.
Plynovod je pre azerbajdžanskú exklávu dôležitý, keďže potrubná sieť Nachičevanu je pre konflikt s Arménskom odstrihnutá od zvyšku krajiny. Na zemný plyn bohatý Azerbajdžan sa preto v tomto regióne musí spoliehať na dodávky z Iránu, pripomína Eurasianet.
