Na prítomnosť sýrskych bojovníkov v oblasti Náhorného Karabachu upriamil pozornosť minulý týždeň aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Autor TASR
Ankara 14. októbra (TASR) - Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan poprel v stredu tvrdenia, že Turecko vyslalo do boja v Náhornom Karabachu spojeneckých bojovníkov zo Sýrie na podporu Azerbajdžanu v konflikte proti Arménsku. Informovala o tom agentúra AFP.
Turecko podľa Erdogana neposiela do regiónu sýrskych "mudžahídov" (bojovníkov radikálneho islamu). Prezident však zároveň v televíznom prejave povedal, že takíto bojovníci by do Náhorného Karabachu ani neprišli, pretože "majú dostatok práce vo svojich vlastných krajinách".
Francúzsky prezident Emmanuel Macron prednedávnom obvinil Ankaru z toho, že do sporného regiónu Náhorného Karabachu vyslala sýrskych "džihádistov" a že tak prekročila pomyselnú "červenú čiaru". Turecko na tieto obvinenia z Paríža vtedy verejne nereagovalo.
Na prítomnosť sýrskych bojovníkov v oblasti Náhorného Karabachu upriamil pozornosť minulý týždeň aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, keď uviedol, že táto situácia predstavuje "veľké nebezpečenstvo a je dôvodom hlbokého znepokojenia Ruska".
Iránsky prezident Hasan Rúhání vyhlásil, že nebude tolerovať "teroristov zo Sýrie a ďalších miest" v blízkosti iránskych hraníc s Azerbajdžanom. Teherán udržiava dobré vzťahy so svojím prevažne kresťanským susedom Arménskom a nedôveruje vojenskej spolupráci Azerbajdžanu s Izraelom, vysvetlila agentúra AP.
O účasti sýrskych bojovníkov na strane Azerbajdžanu je presvedčené aj Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) so sídlom v Británii. To nedávno informovalo, že počas bojov medzi arménskymi a azerbajdžanskými silami zahynulo najmenej 28 protureckých sýrskych povstalcov. Podľa SOHR patrili zrejme k viac ako 850 bojovníkom z proankarských sýrskych frakcií.
Arménsko a Azerbajdžan, dve bývalé sovietske republiky, na celé desaťročia uviazli v konflikte o Náhorný Karabach, etnicky arménsku oblasť, ktorá sa odtrhla od Azerbajdžanu vo vojne v 90. rokoch. Tento konflikt si vyžiadal asi 30.000 obetí na životoch. Ťažké boje v tejto oblasti prepukli opäť 27. septembra a odvtedy si vyžiadali stovky zranených a desiatky obetí, mnohé aj z radov civilistov.
Turecko podľa Erdogana neposiela do regiónu sýrskych "mudžahídov" (bojovníkov radikálneho islamu). Prezident však zároveň v televíznom prejave povedal, že takíto bojovníci by do Náhorného Karabachu ani neprišli, pretože "majú dostatok práce vo svojich vlastných krajinách".
Francúzsky prezident Emmanuel Macron prednedávnom obvinil Ankaru z toho, že do sporného regiónu Náhorného Karabachu vyslala sýrskych "džihádistov" a že tak prekročila pomyselnú "červenú čiaru". Turecko na tieto obvinenia z Paríža vtedy verejne nereagovalo.
Na prítomnosť sýrskych bojovníkov v oblasti Náhorného Karabachu upriamil pozornosť minulý týždeň aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, keď uviedol, že táto situácia predstavuje "veľké nebezpečenstvo a je dôvodom hlbokého znepokojenia Ruska".
Iránsky prezident Hasan Rúhání vyhlásil, že nebude tolerovať "teroristov zo Sýrie a ďalších miest" v blízkosti iránskych hraníc s Azerbajdžanom. Teherán udržiava dobré vzťahy so svojím prevažne kresťanským susedom Arménskom a nedôveruje vojenskej spolupráci Azerbajdžanu s Izraelom, vysvetlila agentúra AP.
O účasti sýrskych bojovníkov na strane Azerbajdžanu je presvedčené aj Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) so sídlom v Británii. To nedávno informovalo, že počas bojov medzi arménskymi a azerbajdžanskými silami zahynulo najmenej 28 protureckých sýrskych povstalcov. Podľa SOHR patrili zrejme k viac ako 850 bojovníkom z proankarských sýrskych frakcií.
Arménsko a Azerbajdžan, dve bývalé sovietske republiky, na celé desaťročia uviazli v konflikte o Náhorný Karabach, etnicky arménsku oblasť, ktorá sa odtrhla od Azerbajdžanu vo vojne v 90. rokoch. Tento konflikt si vyžiadal asi 30.000 obetí na životoch. Ťažké boje v tejto oblasti prepukli opäť 27. septembra a odvtedy si vyžiadali stovky zranených a desiatky obetí, mnohé aj z radov civilistov.