Vzťahy medzi Tureckom a EÚ sa vyostrili po tom, ako Európsky parlament rezolúciou z 24. novembra vyzval Európsku komisiu, aby zmrazila dlhoročné prístupové rokovania s Tureckom.
Autor TASR
,aktualizované Ankara 7. decembra (TASR) - Turecká vojenská operácia na území Sýrie nemá za cieľ zmenu tamojšieho režimu, uviedol dnes v rozhovore pre ruskú tlačovú agentúru Interfax turecký premiér Binali Yildirim, ktorý je na návšteve v Moskve. Spresnil, že pre Turecko sú osudy rozličných etník v Sýrii dôležitejšie než osud sýrskeho prezidenta Bašára Asada.
Uviedol, že turecká vojenská operácia v Sýrii, nazvaná Štít Eufratu, "nijako nesúvisí s tým, čo sa deje v (severosýrskom) meste Aleppo, ani so zmenou režimu v Sýrii. Má len jediný cieľ - likvidovať všetky v regióne existujúce teroristické elementy, v prvom rade Islamský štát (IS)".
V rozhovore pre agentúru RIA Novosti sa Yildirim vyjadril aj k Ruskom presadzovanej požiadavke na oddelenie povstalcov bojujúcich na strane umiernenej opozície od islamistov. Podľa Yildirima "v princípe sú oddelení. Aj tak je jasné, kto je kto. Oni nie sú medzi sebou tesne poprepletaní".
Yildirim podľa Interfaxu informoval, že situáciu v Sýrii posúdil aj na rokovaní s ruským vedením vrátane prezidenta Vladimira Putina. V rozhovore potvrdil, že Ankara podporuje kontakty medzi Moskvou a predstaviteľmi sýrskej opozície a "zaznamenáva pokrok v tomto procese".
Spresnil, že ak bude dosiahnutá dohoda podpísaná ako dokument, bude "to všetkým na osoh". "Teraz prišiel čas, keď treba dosahovať výsledky," dodal. Presný obsah dohody je podľa neho zatiaľ ťažké predvídať. Uviedol, že "naším spoločným cieľom je chrániť ľudí".
"Ak zastavíme krviprelievanie - ak je taká možnosť -, sme pripravení súhlasiť so všetkým," vyhlásil turecký premiér. V tejto súvislosti uviedol, že je nutné, aby ruská vláda využila svoj vplyv a primala sýrsku vládu, aby podnikla ústretové kroky v záujme vyhlásenia prímeria a vytvorenia možností na poskytnutie pomoci trpiacim civilistom.
Tieto Yildirimove slová sú reakciou na správy západných médií, ktoré informovali, že na území Turecka dochádza ku kontaktom medzi predstaviteľmi sýrskej opozície a Moskvy. Spojené štáty sa na týchto rokovaniach nezúčastňujú.
Turecko nemá v úmysle stiahnuť žiadosť o členstvo v EÚ, ale Brusel si musí uvedomiť, že nie je možné, aby dosiahol svoju bezpečnosť bez Ankary. V interview pre ruskú agentúru RIA Novosti to v Moskve uviedol turecký premiér Binali Yildirim.
Yildirim v dnes zverejnenom rozhovore spresnil, že Turecko neuvažuje ani neuvažovalo o stiahnutí žiadosti o členstvo v EÚ. Upozornil však, že Únia sa musí "dobre zamyslieť" nad krokmi, ktoré podniká - "nie kvôli nám (Turecku), ale v záujme vlastnej budúcnosti". "A budúcnosť a bezpečnosť Európskej únie bez Turecka nie sú možné," zdôraznil.
Podčiarkol tiež, že Rusko a Turecko majú s EÚ väzby v mnohých oblastiach. "Preto, keď (v EÚ) prijímajú rozhodnutia, mali by sa veľmi dobre zamyslieť, k akým výsledkom môžu tieto rozhodnutia viesť," uviedol Yildirim.
Vzťahy medzi Tureckom a EÚ sa vyostrili po tom, ako Európsky parlament rezolúciou z 24. novembra vyzval Európsku komisiu, aby zmrazila dlhoročné prístupové rokovania s Tureckom. Podnetom pre toto rozhodnutie boli obavy európskych politikov v súvislosti so stavom dodržiavania ľudských práv v Turecku.
V Turecku sa totiž v júli odohral neúspešný pokus o štátny prevrat, po ktorom vláda vyhlásila výnimočný stav. Táto situácia trvá dodnes a umožňuje armáde a úradom aplikovať rozšírené donucovacie právomoci. Vo vyšetrovacej väzbe sa tak ocitlo približne 37.000 ľudí vrátane novinárov, intelektuálov, politikov a príslušníkov armády.
Asociačná dohoda medzi Tureckom a EÚ (EHS) bola podpísaná v roku 1963 a colná únia nadobudla platnosť v roku 1995. Prístupové rokovania sa začali v roku 2005, pričom však boli často prerušované kvôli sporom. Momentálne je otvorených 16 z 35 kapitol prístupového procesu.
V marci tohto roku lídri členských krajín EÚ súhlasili s aktivizáciou prístupových rokovaní výmenou za ochotu Turecka pomôcť zastaviť prílev migrantov do EÚ cez turecké územie.
Uviedol, že turecká vojenská operácia v Sýrii, nazvaná Štít Eufratu, "nijako nesúvisí s tým, čo sa deje v (severosýrskom) meste Aleppo, ani so zmenou režimu v Sýrii. Má len jediný cieľ - likvidovať všetky v regióne existujúce teroristické elementy, v prvom rade Islamský štát (IS)".
V rozhovore pre agentúru RIA Novosti sa Yildirim vyjadril aj k Ruskom presadzovanej požiadavke na oddelenie povstalcov bojujúcich na strane umiernenej opozície od islamistov. Podľa Yildirima "v princípe sú oddelení. Aj tak je jasné, kto je kto. Oni nie sú medzi sebou tesne poprepletaní".
Yildirim podľa Interfaxu informoval, že situáciu v Sýrii posúdil aj na rokovaní s ruským vedením vrátane prezidenta Vladimira Putina. V rozhovore potvrdil, že Ankara podporuje kontakty medzi Moskvou a predstaviteľmi sýrskej opozície a "zaznamenáva pokrok v tomto procese".
Spresnil, že ak bude dosiahnutá dohoda podpísaná ako dokument, bude "to všetkým na osoh". "Teraz prišiel čas, keď treba dosahovať výsledky," dodal. Presný obsah dohody je podľa neho zatiaľ ťažké predvídať. Uviedol, že "naším spoločným cieľom je chrániť ľudí".
"Ak zastavíme krviprelievanie - ak je taká možnosť -, sme pripravení súhlasiť so všetkým," vyhlásil turecký premiér. V tejto súvislosti uviedol, že je nutné, aby ruská vláda využila svoj vplyv a primala sýrsku vládu, aby podnikla ústretové kroky v záujme vyhlásenia prímeria a vytvorenia možností na poskytnutie pomoci trpiacim civilistom.
Tieto Yildirimove slová sú reakciou na správy západných médií, ktoré informovali, že na území Turecka dochádza ku kontaktom medzi predstaviteľmi sýrskej opozície a Moskvy. Spojené štáty sa na týchto rokovaniach nezúčastňujú.
Yildirim: Turecko nemá v úmysle stiahnuť žiadosť o členstvo v EÚ
Turecko nemá v úmysle stiahnuť žiadosť o členstvo v EÚ, ale Brusel si musí uvedomiť, že nie je možné, aby dosiahol svoju bezpečnosť bez Ankary. V interview pre ruskú agentúru RIA Novosti to v Moskve uviedol turecký premiér Binali Yildirim.
Yildirim v dnes zverejnenom rozhovore spresnil, že Turecko neuvažuje ani neuvažovalo o stiahnutí žiadosti o členstvo v EÚ. Upozornil však, že Únia sa musí "dobre zamyslieť" nad krokmi, ktoré podniká - "nie kvôli nám (Turecku), ale v záujme vlastnej budúcnosti". "A budúcnosť a bezpečnosť Európskej únie bez Turecka nie sú možné," zdôraznil.
Podčiarkol tiež, že Rusko a Turecko majú s EÚ väzby v mnohých oblastiach. "Preto, keď (v EÚ) prijímajú rozhodnutia, mali by sa veľmi dobre zamyslieť, k akým výsledkom môžu tieto rozhodnutia viesť," uviedol Yildirim.
Vzťahy medzi Tureckom a EÚ sa vyostrili po tom, ako Európsky parlament rezolúciou z 24. novembra vyzval Európsku komisiu, aby zmrazila dlhoročné prístupové rokovania s Tureckom. Podnetom pre toto rozhodnutie boli obavy európskych politikov v súvislosti so stavom dodržiavania ľudských práv v Turecku.
V Turecku sa totiž v júli odohral neúspešný pokus o štátny prevrat, po ktorom vláda vyhlásila výnimočný stav. Táto situácia trvá dodnes a umožňuje armáde a úradom aplikovať rozšírené donucovacie právomoci. Vo vyšetrovacej väzbe sa tak ocitlo približne 37.000 ľudí vrátane novinárov, intelektuálov, politikov a príslušníkov armády.
Asociačná dohoda medzi Tureckom a EÚ (EHS) bola podpísaná v roku 1963 a colná únia nadobudla platnosť v roku 1995. Prístupové rokovania sa začali v roku 2005, pričom však boli často prerušované kvôli sporom. Momentálne je otvorených 16 z 35 kapitol prístupového procesu.
V marci tohto roku lídri členských krajín EÚ súhlasili s aktivizáciou prístupových rokovaní výmenou za ochotu Turecka pomôcť zastaviť prílev migrantov do EÚ cez turecké územie.