Istanbul 30. júla (TASR) - Aktéri neúspešného pokusu o vojenský prevrat v Turecku, ktorí pri ňom zahynuli, nebudú pochovaní na tzv. cintoríne zradcov, ako bolo pôvodne plánované. Agentúra DPA o tom informovala s odvolaním sa na piatkové správy tureckých médií.

Istanbulský starosta Kadir Topbaš podľa citovaných zdrojov z prostredia tureckej vlády oznámil, že cintorín tohto druhu nakoniec na okraji mesta nevznikne. Tabuľu s nápisom "Cintorín zradcov", ktorá sa objavila na jednom z priestranstiev, nechal Topbaš po konzultácii s náboženskými orgánmi odstrániť.

Zatiaľ nie je jasné, čo sa stane s pučistami, ktorých už na tomto mieste pochovali. Ako uviedla turecká agentúra DHA, starosta sa ešte v utorok zastával pôvodného zámeru slovami: "Rodina ho nechce a bude pochovaný na cintoríne zradcov. Tí, čo zradia svoj ľud, nenájdu pokoj ani v hrobe."

Foto: TASR/AP

Denník Hürriyet uviedol, že Topbaš sa vyslovil za zriadenie takéhoto cintorína päť dní po neúspešnom pokuse o puč z 15. júla. "Tí, čo pôjdu okolo, by ich mali preklínať. Každý, kto tadiaľ pôjde, by ich mal preklínať," cituje zo zverejneného článku DPA.

Ankara tvrdí, že za vzburou armádnej frakcie stojí moslimský duchovný Fethullah Gülen, žijúci v americkom exile. Udalosti si vyžiadali približne 290 mŕtvych a stovky zranených. Turecké orgány zareagovali masovým zatýkaním a odvolávaním osôb, ktorým pripisujú podiel na prípravách prevratu.

Erdogan ohlásil stiahnutie žalôb ohľadne urážok hlavy štátu

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa rozhodol stiahnuť všetky žaloby voči osobám, ktoré ho údajne urazili. Oznámil to dnes na podujatí v hlavnom meste Ankara, venovanom obetiam neúspešného pokusu o vojenský prevrat v Turecku z 15. júla.

Foto: TASR/AP

Podľa jeho slov, ktoré citovala agentúra AP, chce "len pre tentoraz prepáčiť a odvolať všetky konania ohľadne mnohých prejavov neúcty a urážok" namierených proti nemu ako hlave štátu. Erdogan pritom poukázal na "novú chúlostivú situáciu", ktorej by mali prispôsobiť svoje správanie "všetky zložky spoločnosti a v prvom rade politici".

Urážka prezidenta je v Turecku trestným činom, ktorého páchateľ môže dostať trest do výšky štyroch rokov väzenia. Príslušný zákon bol v minulosti využívaný len zriedka, odkedy však Erdogan nastúpil na prezidentský post v roku 2014, prokuratúra otvorila stovky takýchto konaní. Žalobám čelili a čelia novinári, karikaturisti, akademici či dokonca školáci.

Erdogan počas dnešného vystúpenia taktiež odmietol kritiku západných krajín ohľadne postupu tureckých orgánov po prekazenom puči a odkázal, aby "sa starali o seba".

Žaloby v Nemecku zostávajú zatiaľ v platnosti

Erdoganovo gesto dobrej vôle platí iba pre Turecko. V Nemecku, kde najvyšší turecký predstaviteľ podal podnety na súdy vo viacerých kauzách, sa zatiaľ nič nemení, žaloby v platnosti.

Foto: TASR/AP

Vyplýva to z dnešných informácií, ktoré nemecké médiá priniesli s odvolaním sa na Erdoganovho právneho zástupcu v spolkovej republike Ralfa Höckera.

Erdogan si v piatkovom vystúpení posťažoval, že jeho krajanom žijúcim v Nemecku a Rakúsku je upierané právo protestovať, ba sčasti dokonca i možnosť vziať do rúk tureckú vlajku.

Realitu v Nemecku môže ukázať už nedeľňajšia demonštrácia Erdoganových stúpencov v Kolíne nad Rýnom, kde sa očakáva až do 30.000 ľudí.

Nemecká polícia sa rozhodla kvôli tomu preventívne zvýšiť počet nasadených mužov o ďalších 2300 s cieľom zabrániť výtržnostiam a stretom medzi Erdoganovými stúpencami a odporcami, informovala tlačová agentúra DPA.

Vrchný správny súd však zakázal živý videovstup tureckého prezidenta, ktorý sa mal prihovoriť demonštrantom.

Vyšetrovaciu väzbu uvalili na 17 novinárov

Vyšetrovaciu väzbu na 17 z 21 novinárov, ktorých v piatok predviedli pred vyšetrovacieho sudcu, uvalila v noci nadnes turecká justícia v súvislosti s nedávno zmareným pokusom o štátny prevrat. Ostávajúce štyri osoby vrátane Bülenta Mumaya z denníka Hürriyet prepustili na slobodu.

Žurnalisti čelia podozreniu z "členstva v teroristickom zoskupení", informovala tlačová agentúra Anadolu a rakúsky verejnoprávny rozhlas ORF.

Medzi tými, na ktorých uvalili vyšetrovaciu väzbu, je aj známa novinárka a niekdajšia poslankyňa Nazli Ilicaková.

Dva týždne po zmarenom pokuse o štátny prevrat v Turecku sa počet zadržaných podozrivých vyšplhal nad hranicu 18.000 osôb. Do piatka 29. júla ich bolo už 18.044 ľudí. Na 9677 osôb vydali zatykače.

Čistky v armáde, justícii, na vysokých školách, v iných vzdelávacích zariadeniach, ako aj v médiách pokračujú prakticky od zmarenia pokusu o puč, najneskôr však od vyhlásenia výnimočného stavu v krajine na 90 dní.

Ministerstvo vnútra v Ankare v snahe zabrániť podozrivým v úteku do zahraničia zrušilo platnosť viac ako 49.000 cestovných pasov.

Podľa informácií tlačovej agentúry DPA bolo v celosvetovej relácii odvolaných z funkcií už najmenej 88 predstaviteľov krajiny polmesiaca vrátane niektorých veľvyslancov, ale napríklad aj dvaja tureckí členovia v riadiacom štábe medzinárodnej misie Severoatlantickej aliancie (NATO) v Afganistane.

Všetci zadržaní sú podozriví z kontaktov s hnutím kazateľa Fethulllaha Gülena, ktorého v Ankare považujú za stroju pokusu o štátny prevrat a o ktorého vydanie z USA, kde žije, Ankara žiada Washington. Samotný kazateľ však akúkoľvek zodpovednosť v tejto súvislosti odmieta.