Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Amnesty International pripomína, že Turecko je zmluvnou stranou viacerých medzinárodných a regionálnych dohôd o ľudských právach
Autor TASR
Londýn/Istanbul 6. decembra (TASR) - Z dôvodu masívnych represií bezpečnostných zložiek muselo oblasti na juhovýchode Turecka obývané prevažne Kurdmi opustiť v priebehu jedného roka približne pol milióna ľudí. Vo svojej dnes zverejnenej správe to píše ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI).
Takýto masový exodus prirovnáva AI ku "kolektívnemu trestu", ktorý medzinárodné humanitárne právo zakazuje. Ako príklad sú v správe s názvom Vyhnaní a vyvlastnení popísané udalosti v historickej štvrti Sur mesta Diyarbakir, ktoré je metropolou rovnomennej provincie. V Sure sa od júla 2015 odohrávali boje medzi zakázanou Stranou kurdských pracujúcich (PKK) a bezpečnostnými silami, ktoré boli dôsledkom stroskotania viac ako dva roky trvajúceho prímeria medzi PKK a tureckou vládou.
Len v štvrti Sur muselo podľa AI svoje domovy opustiť okolo 24.000 ľudí. Dôvodom boli najmä časté zákazy vychádzania, ktoré obyvateľom sťažovali život; navyše sa pre pokračujúce boje báli o život. Počas zákazov vychádzania bola zrejme zámerne odstavená voda, čo malo demoralizovať bojovníkov PKK, ktorí sa v meste ukryli, tvrdí AI.
Ľudia, ktorí ušli z mesta, zostali u príbuzných alebo v nájomných bytoch, no mnohí prišli o prácu a nedokázali si nájsť bydlisko, ktoré by si mohli dovoliť. Situáciu zhoršovala skutočnosť, že činnosť viacerých mimovládnych organizácií kritických voči vláde, ktoré sa mohli o týchto ľudí postarať, bola zamedzená dekrétom o vyhlásení výnimočného stavu.
Približne polovica vysídlených osôb v štvrti Sur sú aj majiteľmi domov. Mnohí sa však do nich nemohli vrátiť, pretože sa nachádzajú v uzavretej oblasti alebo boli zničené v dôsledku bojov. Niektoré domy boli vyplienené a na stenách boli nastriekané rasistické heslá. V marci úrady väčšinu pozemkov v Sure vyvlastnili a prešli do správy ministerstva životného prostredia a rozvoja miest, konštatuje v správe AI.
Hoci sa boje v Sure skončili v marci 2016, zákaz vychádzania stále platí vo veľkých častiach štvrte. Obyvatelia odmietajú argumenty úradov, že zákaz vychádzania a demolácie domov sa dejú v záujme ich bezpečnosti. Podľa nich to je súčasť vopred pripraveného plánu prestavať túto časť mesta a presídliť ich inam.
Amnesty pripomína, že Turecko je zmluvnou stranou viacerých medzinárodných a regionálnych dohôd o ľudských právach, ktoré požadujú rešpektovanie práv občanov na slobodu pohybu, primerané bývanie a iné hospodárske a sociálne práva, ako aj poskytnutie účinnej nápravy pre obete porušovania ľudských práv.
Takýto masový exodus prirovnáva AI ku "kolektívnemu trestu", ktorý medzinárodné humanitárne právo zakazuje. Ako príklad sú v správe s názvom Vyhnaní a vyvlastnení popísané udalosti v historickej štvrti Sur mesta Diyarbakir, ktoré je metropolou rovnomennej provincie. V Sure sa od júla 2015 odohrávali boje medzi zakázanou Stranou kurdských pracujúcich (PKK) a bezpečnostnými silami, ktoré boli dôsledkom stroskotania viac ako dva roky trvajúceho prímeria medzi PKK a tureckou vládou.
Len v štvrti Sur muselo podľa AI svoje domovy opustiť okolo 24.000 ľudí. Dôvodom boli najmä časté zákazy vychádzania, ktoré obyvateľom sťažovali život; navyše sa pre pokračujúce boje báli o život. Počas zákazov vychádzania bola zrejme zámerne odstavená voda, čo malo demoralizovať bojovníkov PKK, ktorí sa v meste ukryli, tvrdí AI.
Ľudia, ktorí ušli z mesta, zostali u príbuzných alebo v nájomných bytoch, no mnohí prišli o prácu a nedokázali si nájsť bydlisko, ktoré by si mohli dovoliť. Situáciu zhoršovala skutočnosť, že činnosť viacerých mimovládnych organizácií kritických voči vláde, ktoré sa mohli o týchto ľudí postarať, bola zamedzená dekrétom o vyhlásení výnimočného stavu.
Približne polovica vysídlených osôb v štvrti Sur sú aj majiteľmi domov. Mnohí sa však do nich nemohli vrátiť, pretože sa nachádzajú v uzavretej oblasti alebo boli zničené v dôsledku bojov. Niektoré domy boli vyplienené a na stenách boli nastriekané rasistické heslá. V marci úrady väčšinu pozemkov v Sure vyvlastnili a prešli do správy ministerstva životného prostredia a rozvoja miest, konštatuje v správe AI.
Hoci sa boje v Sure skončili v marci 2016, zákaz vychádzania stále platí vo veľkých častiach štvrte. Obyvatelia odmietajú argumenty úradov, že zákaz vychádzania a demolácie domov sa dejú v záujme ich bezpečnosti. Podľa nich to je súčasť vopred pripraveného plánu prestavať túto časť mesta a presídliť ich inam.
Amnesty pripomína, že Turecko je zmluvnou stranou viacerých medzinárodných a regionálnych dohôd o ľudských právach, ktoré požadujú rešpektovanie práv občanov na slobodu pohybu, primerané bývanie a iné hospodárske a sociálne práva, ako aj poskytnutie účinnej nápravy pre obete porušovania ľudských práv.
