Pôjde v poradí už o šieste predĺženie výnimočného stavu. Vláda ho doteraz predlžovala zvyčajne o tri mesiace.
Autor TASR
Ankara 17. januára (TASR) - Turecká Rada pre národnú bezpečnosť odporučila v stredu vláde, aby predĺžila výnimočný stav v krajine. Vláda už skôr avizovala, že toto odporúčanie akceptuje, informovala agentúra DPA.
Pôjde v poradí už o šieste predĺženie výnimočného stavu. Vláda ho doteraz predlžovala zvyčajne o tri mesiace.
Šéf tureckej diplomacie Mevlüt Čavušoglu vyjadril nádej, že tentoraz to bude posledné predĺženie výnimočného stavu, ktorý bol vyhlásený po zmarenom pokuse o vojenský prevrat z júla 2016.
Platnosť predošlého rozhodnutia o predĺžení výnimočného stavu skončí 19. januára.
Uvedené opatrenie umožňuje vláde prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý je aj šéfom Rady pre národnú bezpečnosť, rozsiahle zákroky proti domnelým nepriateľom štátu. Pre údajné prepojenie so zmareným pučom bolo zadržaných takmer 50.000 osôb, zatiaľ čo vyše 110.000 prišlo o pracovné miesta v štátnych zložkách.
Kritici výnimočného stavu tvrdia, že vláda zneužíva mimoriadne právomoci na zákroky proti všetkým svojim oponentom vrátane politikov, novinárov či aktivistov a vládnutím prostredníctvom dekrétov často obchádza zákonodarcov.
Pôjde v poradí už o šieste predĺženie výnimočného stavu. Vláda ho doteraz predlžovala zvyčajne o tri mesiace.
Šéf tureckej diplomacie Mevlüt Čavušoglu vyjadril nádej, že tentoraz to bude posledné predĺženie výnimočného stavu, ktorý bol vyhlásený po zmarenom pokuse o vojenský prevrat z júla 2016.
Platnosť predošlého rozhodnutia o predĺžení výnimočného stavu skončí 19. januára.
Uvedené opatrenie umožňuje vláde prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý je aj šéfom Rady pre národnú bezpečnosť, rozsiahle zákroky proti domnelým nepriateľom štátu. Pre údajné prepojenie so zmareným pučom bolo zadržaných takmer 50.000 osôb, zatiaľ čo vyše 110.000 prišlo o pracovné miesta v štátnych zložkách.
Kritici výnimočného stavu tvrdia, že vláda zneužíva mimoriadne právomoci na zákroky proti všetkým svojim oponentom vrátane politikov, novinárov či aktivistov a vládnutím prostredníctvom dekrétov často obchádza zákonodarcov.