Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
EÚ takisto znepokojuje stav ľudských práv v Turecku, predovšetkým po neúspešnom pokuse o puč v roku 2016, po ktorom nasledovali masové čistky zamerané aj na kritikov vlády.
Autor TASR
Ankara 28. augusta (TASR) - Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan sa vo štvrtok prvýkrát po piatich rokoch zúčastní na neformálnom stretnutí Rady Európskej únie v Bruseli. Agentúre AFP to potvrdil nemenovaný turecký diplomat, píše TASR.
Turecko má štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ od roku 1999. Vstupné rokovania sa začali o šesť rokov neskôr, odvtedy sa však tento proces z viacerých dôvodov zastavil.
Vzťahy Ankary a Bruselu sú podľa AFP často napäté. EÚ sa spolieha na Turecko, že prijme migrantov zo Sýrie, zároveň sa však s ním dostáva do sporov pre jeho prístup ku Grécku či v otázke rozdeleného Cypru.
EÚ takisto znepokojuje stav ľudských práv v Turecku, predovšetkým po neúspešnom pokuse o puč v roku 2016, po ktorom nasledovali masové čistky zamerané aj na kritikov vlády.
Ankara podľa tureckého zdroja považuje pozvanie na štvrtkovú neformálnu schôdzku v Bruseli ako odpoveď na svoje výzvy na obnovenie vzťahov.
"Zlepšenie vzťahov zoči-voči regionálnym a globálnym výzvam prospeje obom stranám," uviedol diplomat. Turecko podľa neho znovu vyjadrí svoj "jasný" postoj v otázke Cypru. Tento ostrov a členský štát EÚ je od tureckej invázie z roku 1974 rozdelený na dve časti - samozvanú Severocyperskú tureckú republiku a medzinárodne uznanú Cyperskú republiku.
Očakáva sa, že šéf tureckej diplomacie Fidan sa v Bruseli stretne s viacerými vysokopostavenými predstaviteľmi EÚ vrátane vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Josepa Borrela a komisára pre susedstvo a rozšírenie Olivéra Várhelyiho. Rokovania budú zamerané aj na novú colnú úniu a uvoľnenie vízových pravidiel pre Turkov.
Fidan sa údajne na okraj bruselského zasadnutia zíde aj so svojím gréckym náprotivkom Jorgosom Jerapetritisom.
Augustové neformálne stretnutia Rady EÚ sa pôvodne mali konať v Maďarsku, ktoré začiatkom júla prevzalo rotačné predsedníctvo v Únii. Viaceré členské štáty však vyhlásili Budapešti bojkot po tom, čo maďarský premiér v krátkom slede navštívil Ukrajinu, Rusko, Čínu a Spojené štáty, pričom tieto zahraničné cesty označil za "mierové misie".
Turecko má štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ od roku 1999. Vstupné rokovania sa začali o šesť rokov neskôr, odvtedy sa však tento proces z viacerých dôvodov zastavil.
Vzťahy Ankary a Bruselu sú podľa AFP často napäté. EÚ sa spolieha na Turecko, že prijme migrantov zo Sýrie, zároveň sa však s ním dostáva do sporov pre jeho prístup ku Grécku či v otázke rozdeleného Cypru.
EÚ takisto znepokojuje stav ľudských práv v Turecku, predovšetkým po neúspešnom pokuse o puč v roku 2016, po ktorom nasledovali masové čistky zamerané aj na kritikov vlády.
Ankara podľa tureckého zdroja považuje pozvanie na štvrtkovú neformálnu schôdzku v Bruseli ako odpoveď na svoje výzvy na obnovenie vzťahov.
"Zlepšenie vzťahov zoči-voči regionálnym a globálnym výzvam prospeje obom stranám," uviedol diplomat. Turecko podľa neho znovu vyjadrí svoj "jasný" postoj v otázke Cypru. Tento ostrov a členský štát EÚ je od tureckej invázie z roku 1974 rozdelený na dve časti - samozvanú Severocyperskú tureckú republiku a medzinárodne uznanú Cyperskú republiku.
Očakáva sa, že šéf tureckej diplomacie Fidan sa v Bruseli stretne s viacerými vysokopostavenými predstaviteľmi EÚ vrátane vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Josepa Borrela a komisára pre susedstvo a rozšírenie Olivéra Várhelyiho. Rokovania budú zamerané aj na novú colnú úniu a uvoľnenie vízových pravidiel pre Turkov.
Fidan sa údajne na okraj bruselského zasadnutia zíde aj so svojím gréckym náprotivkom Jorgosom Jerapetritisom.
Augustové neformálne stretnutia Rady EÚ sa pôvodne mali konať v Maďarsku, ktoré začiatkom júla prevzalo rotačné predsedníctvo v Únii. Viaceré členské štáty však vyhlásili Budapešti bojkot po tom, čo maďarský premiér v krátkom slede navštívil Ukrajinu, Rusko, Čínu a Spojené štáty, pričom tieto zahraničné cesty označil za "mierové misie".
