Od roku 2017 je v Turecku 15. júl štátnym sviatkom s názvom Deň demokracie a národnej jednoty.
Autor TASR
Ankara 15. júla (TASR) – Turecko si vo štvrtok pripomína piate výročie neúspešného pokusu o zvrhnutie prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, čo rozpútalo politické čistky a masové zatýkanie. Informovala o tom agentúra AFP.
Časť tureckej armády sa v noci z 15. na 16. júla 2016 pokúsila zosadiť Erdoganovu vládu s použitím tankov, lietadiel a helikoptér. Vojaci ostreľovali parlament a aj iné lokality, ale ich pokus nevyšiel.
Porazení boli už po niekoľkých hodinách. Prispela k tomu skutočnosť, že tisíce ľudí vyšli na výzvu prezidenta do ulíc, aby vyjadrili nesúhlas s prevratom. Približne 250 ľudí prišlo vtedy o život a viac ako 2000 bolo zranených.
Turecká vláda tvrdí, že neúspešný pokus o prevrat vykonali stúpenci moslimského duchovného Fethullaha Gülena žijúceho v exile v USA. Ten však akýkoľvek podiel na puči odmieta.
Dôsledky zmienenej noci sa prejavili takmer vo všetkých aspektoch života Turkov vrátane vzdelávania, súdnictva a vedenia krajiny.
Boj proti údajným pučistom, aktivistom, ochrancom ľudských práv a politickým oponentom pomohol Erdoganovi ešte viac upevniť kontrolu nad Tureckom, ktorú získal od svojho nástupu k moci v roku 2003. Takisto to aj skomplikovalo jeho vzťahy s tradičnými západnými spojencami a pre obavy o právny štát opadol záujem zahraničných investorov.
Od pokusu o prevrat prepustili v Turecku zo štátnej služby či armády alebo dočasne prepustili vyše 150.000 ľudí. Z ozbrojených síl už bolo prepustených viac ako 23.000 ich príslušníkov, ktorí mali údajne napojenie na Gülena.
Stále prebiehajúce rozsiahle razie v Turecku ľudskoprávne organizácie i západní spojenci opakovane kritizujú. Tvrdia, že prezident Erdogan použil neúspešný prevrat ako zámienku na potlačenie opozície.
Od roku 2017 je v Turecku 15. júl štátnym sviatkom s názvom Deň demokracie a národnej jednoty.
Časť tureckej armády sa v noci z 15. na 16. júla 2016 pokúsila zosadiť Erdoganovu vládu s použitím tankov, lietadiel a helikoptér. Vojaci ostreľovali parlament a aj iné lokality, ale ich pokus nevyšiel.
Porazení boli už po niekoľkých hodinách. Prispela k tomu skutočnosť, že tisíce ľudí vyšli na výzvu prezidenta do ulíc, aby vyjadrili nesúhlas s prevratom. Približne 250 ľudí prišlo vtedy o život a viac ako 2000 bolo zranených.
Turecká vláda tvrdí, že neúspešný pokus o prevrat vykonali stúpenci moslimského duchovného Fethullaha Gülena žijúceho v exile v USA. Ten však akýkoľvek podiel na puči odmieta.
Dôsledky zmienenej noci sa prejavili takmer vo všetkých aspektoch života Turkov vrátane vzdelávania, súdnictva a vedenia krajiny.
Boj proti údajným pučistom, aktivistom, ochrancom ľudských práv a politickým oponentom pomohol Erdoganovi ešte viac upevniť kontrolu nad Tureckom, ktorú získal od svojho nástupu k moci v roku 2003. Takisto to aj skomplikovalo jeho vzťahy s tradičnými západnými spojencami a pre obavy o právny štát opadol záujem zahraničných investorov.
Od pokusu o prevrat prepustili v Turecku zo štátnej služby či armády alebo dočasne prepustili vyše 150.000 ľudí. Z ozbrojených síl už bolo prepustených viac ako 23.000 ich príslušníkov, ktorí mali údajne napojenie na Gülena.
Stále prebiehajúce rozsiahle razie v Turecku ľudskoprávne organizácie i západní spojenci opakovane kritizujú. Tvrdia, že prezident Erdogan použil neúspešný prevrat ako zámienku na potlačenie opozície.
Od roku 2017 je v Turecku 15. júl štátnym sviatkom s názvom Deň demokracie a národnej jednoty.