Poručík a seržant gréckej armády boli zadržaní v marci po prekročení spoločnej hranice s Tureckom. Neskôr boli vzatí do väzby a obvinení zo špionáže.
Autor TASR
Istanbul 17. júla (TASR) - Turecký súd v utorok rozhodol, že dvaja príslušníci gréckej armády zostanú vo väzbe. Odmietol tak ich žiadosť o prepustenie z väzenia, v ktorom sú od marca, keď boli na tureckom území zadržaní a bolo voči nim vznesené obvinenie zo špionáže.
Poručík a seržant gréckej armády boli zadržaní v marci po prekročení spoločnej hranice s Tureckom. Neskôr boli vzatí do väzby a obvinení zo špionáže.
Vojaci toto obvinenie odmietajú a tvrdia, že na turecké územie vstúpili omylom. Vysvetlili, že v zlom počasí sa vydali po stopách v snehu, ktoré tam však zrejme zostali po migrantoch, čo cez hranice prešli ilegálne. Uviedli tiež, že fotografie, ktoré sa našli v ich mobiloch, robili pre svojho nadriadeného.
Ak ich turecký súd uzná za vinných, hrozí im trest odňatia slobody od 15 do 20 rokov či dokonca doživotie.
Túto kauzu minulý týždeň na rokovaniach predostrel grécky premiér Alexis Tsipras, keď sa počas vrcholného summitu NATO v Bruseli stretol s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.
Členské štáty NATO Turecko a Grécko sa dostali na pokraj vojny v rokoch 1974, 1987 a 1996. Predmetom ich sporov zostáva etnicky rozdelený Cyprus, práva na ťažbu nerastných surovín v Egejskom mori a suverenita nad tamojšími neobývanými ostrovmi.
Turecko od Grécka už dlhší čas žiada vydanie ôsmich dôstojníkov svojej armády, ktorí do Grécka ušli po neúspešnom pokuse o štátny prevrat z leta roku 2016. Grécke úrady tieto žiadosti odmietajú.
Poručík a seržant gréckej armády boli zadržaní v marci po prekročení spoločnej hranice s Tureckom. Neskôr boli vzatí do väzby a obvinení zo špionáže.
Vojaci toto obvinenie odmietajú a tvrdia, že na turecké územie vstúpili omylom. Vysvetlili, že v zlom počasí sa vydali po stopách v snehu, ktoré tam však zrejme zostali po migrantoch, čo cez hranice prešli ilegálne. Uviedli tiež, že fotografie, ktoré sa našli v ich mobiloch, robili pre svojho nadriadeného.
Ak ich turecký súd uzná za vinných, hrozí im trest odňatia slobody od 15 do 20 rokov či dokonca doživotie.
Túto kauzu minulý týždeň na rokovaniach predostrel grécky premiér Alexis Tsipras, keď sa počas vrcholného summitu NATO v Bruseli stretol s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.
Členské štáty NATO Turecko a Grécko sa dostali na pokraj vojny v rokoch 1974, 1987 a 1996. Predmetom ich sporov zostáva etnicky rozdelený Cyprus, práva na ťažbu nerastných surovín v Egejskom mori a suverenita nad tamojšími neobývanými ostrovmi.
Turecko od Grécka už dlhší čas žiada vydanie ôsmich dôstojníkov svojej armády, ktorí do Grécka ušli po neúspešnom pokuse o štátny prevrat z leta roku 2016. Grécke úrady tieto žiadosti odmietajú.