Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Agentúra Cihan i denník Zaman sú súčasťou mediálnej skupiny Feza Gazetecilik.
Autor TASR
Istanbul 8. marca (TASR) - Turecké úrady prevzali kontrolu aj nad tlačovou agentúrou Cihan. Uvádza sa to vo vyhlásení samotnej agentúry, ktoré dnes zverejnila aj agentúra Reuters. Podľa nej ide o ďalší prejav intenzívnych snáh tureckej vlády potlačiť protivládne hnutie spájané s exilovým duchovným Fethullahom Gülenom.
Agentúra Cihan (vysl. džihan) vo vyhlásení, ktoré v noci nadnes zverejnila na svojej webovej stránke, informovala, že súd v Istanbule na žiadosť prokuratúry určí správcu povereného vedením agentúry.
Ide o krok, ktorý turecké vedenie podniklo len niekoľko dní po uvalení nútenej správy nad denníkom Zaman, vychádzajúcom v náklade 850.000 výtlačkov. Podľa agentúry AP je zásah proti nemu súčasťou intenzívnych snáh tureckej vlády potlačiť protivládne hnutie spájané s klerikom Gülenom.
Nútená správa nad denníkom vyvolala pobúrenie medzinárodných organizácií na ochranu ľudských práv a slobody tlače; znepokojenie vyjadrilo aj viacero západných vlád a šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová.
O tejto téme sa diskutovali aj počas pondelkovému summitu EÚ s Tureckom v Bruseli. Mnohí politici EÚ označili konanie Turecka za neprijateľné a protirečiace hodnotám EÚ.
Agentúra Cihan i denník Zaman sú súčasťou mediálnej skupiny Feza Gazetecilik (vysl. gazetedžilik).
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan o Gülenovi tvrdí, že stojí za sériou vykonštruovaných zvukových nahrávok zverejnených na internete, ktoré údajne odhalili korupciu v najvyšších vládnych kruhoch. Táto korupčná aféra "praskla" v decembri 2013.
Gülen - bývalý Erdoganov podporovateľ - popiera akúkoľvek účasť na zverejnení nahrávok a odmieta obvinenia, že využíva sieť svojich chránencov na ovplyvňovanie politiky v Turecku.
Terčom reštrikcií zo strany vládnych úradov sú aj ďalšie opozičné médiá a novinári. Erdogan, ktorý je v čele Turecka od roku 2003 - najprv ako premiér, teraz ako prezident -, však tvrdí, že Turecko má najslobodnejšie médiá na svete, poznamenáva agentúra DPA.
Začiatkom marca turecké úrady pozastavili činnosť aj tureckému mediálnemu domu Koza Ipek Holding, ktorý ovládli už vlani v októbri. Spoločnosť Koza Ipek bola vtedy obvinená z prania špinavých peňazí a falšovania účtov. Medzi obvineniami je aj to, že spoločnosť šírila propagandu v prospech islamského lídra Gülena, ktorý má prívržencov na celom svete.
Gülenovci vyhlasujú, že sú mierumilovní globalisti a zameriavajú sa na modernú interpretáciu sunnitského islamu - vrátane matematiky, vedy a technológií.
Agentúra Cihan (vysl. džihan) vo vyhlásení, ktoré v noci nadnes zverejnila na svojej webovej stránke, informovala, že súd v Istanbule na žiadosť prokuratúry určí správcu povereného vedením agentúry.
Ide o krok, ktorý turecké vedenie podniklo len niekoľko dní po uvalení nútenej správy nad denníkom Zaman, vychádzajúcom v náklade 850.000 výtlačkov. Podľa agentúry AP je zásah proti nemu súčasťou intenzívnych snáh tureckej vlády potlačiť protivládne hnutie spájané s klerikom Gülenom.
Nútená správa nad denníkom vyvolala pobúrenie medzinárodných organizácií na ochranu ľudských práv a slobody tlače; znepokojenie vyjadrilo aj viacero západných vlád a šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová.
O tejto téme sa diskutovali aj počas pondelkovému summitu EÚ s Tureckom v Bruseli. Mnohí politici EÚ označili konanie Turecka za neprijateľné a protirečiace hodnotám EÚ.
Agentúra Cihan i denník Zaman sú súčasťou mediálnej skupiny Feza Gazetecilik (vysl. gazetedžilik).
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan o Gülenovi tvrdí, že stojí za sériou vykonštruovaných zvukových nahrávok zverejnených na internete, ktoré údajne odhalili korupciu v najvyšších vládnych kruhoch. Táto korupčná aféra "praskla" v decembri 2013.
Gülen - bývalý Erdoganov podporovateľ - popiera akúkoľvek účasť na zverejnení nahrávok a odmieta obvinenia, že využíva sieť svojich chránencov na ovplyvňovanie politiky v Turecku.
Terčom reštrikcií zo strany vládnych úradov sú aj ďalšie opozičné médiá a novinári. Erdogan, ktorý je v čele Turecka od roku 2003 - najprv ako premiér, teraz ako prezident -, však tvrdí, že Turecko má najslobodnejšie médiá na svete, poznamenáva agentúra DPA.
Začiatkom marca turecké úrady pozastavili činnosť aj tureckému mediálnemu domu Koza Ipek Holding, ktorý ovládli už vlani v októbri. Spoločnosť Koza Ipek bola vtedy obvinená z prania špinavých peňazí a falšovania účtov. Medzi obvineniami je aj to, že spoločnosť šírila propagandu v prospech islamského lídra Gülena, ktorý má prívržencov na celom svete.
Gülenovci vyhlasujú, že sú mierumilovní globalisti a zameriavajú sa na modernú interpretáciu sunnitského islamu - vrátane matematiky, vedy a technológií.
