Účastníci demonštrácie držali v rukách fotografie svojich rodinných príslušníkov, s ktorými podľa vlastných slov už mesiace či roky neboli vôbec v kontakte.
Autor TASR
Istanbul 12. februára (TASR) - Zhruba dvesto príslušníkov etnickej skupiny Ujgurov protestovalo v piatok pred budovou čínskeho konzulátu v tureckom Istanbule. Dožadovali sa informácií o svojich príbuzných, ktorí sú podľa nich väznení v internačných táboroch na severe Číny, píše agentúra DPA.
Účastníci demonštrácie držali v rukách fotografie svojich rodinných príslušníkov, s ktorými podľa vlastných slov už mesiace či roky neboli vôbec v kontakte, a skandovali heslo "Čína, zastav genocídu".
Policajné zábrany ich však zastavili približne 500 metrov od budovy konzulátu.
Ujguri - príslušníci moslimskej menšiny, ktorá žije najmä v severočínskom regióne Sin-ťiang - odtiaľ už desaťročia emigrujú do Turecka - prevažne moslimskej krajiny, ktorú považujú za svoje útočisko. Podľa odhadov v súčasnosti žije v Turecku približne 50.000 Ujgurov.
Ankara sa však v ostatných rokoch čoraz menej vyjadruje k právam Ujgurov, odkedy prehĺbila hospodársku spoluprácu s Pekingom. Čína a Turecko zároveň v roku 2017 podpísali dohodu o vzájomnom vydávaní podozrivých osôb, ktorú Peking nedávno ratifikoval, avšak Ankara tak doteraz nespravila. Obe strany trvajú na tom, že dohoda nie je zameraná proti Ujgurom.
Práve kvôli tejto dohode a súvisiacim obavám z deportácií do Číny začali Ujguri žijúci v Turecku od polovice vlaňajšieho decembra organizovať pravidelné protesty.
Turecká opozícia a ľudskoprávne organizácie tiež vyslovili obavy, že Ankara by mohla začať vydávať Ujgurov naspäť do Číny výmenou za dodávky vakcín proti koronavírusu.
Turecká vláda tieto tvrdenia odmieta komentovať. Do konca januára však od Číny dostala desať miliónov dávok vakcíny od čínskej firmy Sinovac, píše DPA s odvolaním sa tureckú štátnu televíziu TRT.
Viacero svetových mocností kritizuje Čínu za vytvorenie táborov v regióne Sin-ťiang, kde je umiestnených viac ako milión Ujgurov či príslušníkov iných prevažne moslimských menšín. Údajne v nich tiež dochádza k nútenej sterilizácii žien či k násilným interrupciám.
Čínska vláda spočiatku existenciu takýchto táborov popierala, neskôr povedala, že ide o tzv. školiace centrá, ktoré majú zabrániť tomu, aby títo ľudia páchali aktivity spojené so separatizmom a islamistickým terorizmom.
Účastníci demonštrácie držali v rukách fotografie svojich rodinných príslušníkov, s ktorými podľa vlastných slov už mesiace či roky neboli vôbec v kontakte, a skandovali heslo "Čína, zastav genocídu".
Policajné zábrany ich však zastavili približne 500 metrov od budovy konzulátu.
Ujguri - príslušníci moslimskej menšiny, ktorá žije najmä v severočínskom regióne Sin-ťiang - odtiaľ už desaťročia emigrujú do Turecka - prevažne moslimskej krajiny, ktorú považujú za svoje útočisko. Podľa odhadov v súčasnosti žije v Turecku približne 50.000 Ujgurov.
Ankara sa však v ostatných rokoch čoraz menej vyjadruje k právam Ujgurov, odkedy prehĺbila hospodársku spoluprácu s Pekingom. Čína a Turecko zároveň v roku 2017 podpísali dohodu o vzájomnom vydávaní podozrivých osôb, ktorú Peking nedávno ratifikoval, avšak Ankara tak doteraz nespravila. Obe strany trvajú na tom, že dohoda nie je zameraná proti Ujgurom.
Práve kvôli tejto dohode a súvisiacim obavám z deportácií do Číny začali Ujguri žijúci v Turecku od polovice vlaňajšieho decembra organizovať pravidelné protesty.
Turecká opozícia a ľudskoprávne organizácie tiež vyslovili obavy, že Ankara by mohla začať vydávať Ujgurov naspäť do Číny výmenou za dodávky vakcín proti koronavírusu.
Turecká vláda tieto tvrdenia odmieta komentovať. Do konca januára však od Číny dostala desať miliónov dávok vakcíny od čínskej firmy Sinovac, píše DPA s odvolaním sa tureckú štátnu televíziu TRT.
Viacero svetových mocností kritizuje Čínu za vytvorenie táborov v regióne Sin-ťiang, kde je umiestnených viac ako milión Ujgurov či príslušníkov iných prevažne moslimských menšín. Údajne v nich tiež dochádza k nútenej sterilizácii žien či k násilným interrupciám.
Čínska vláda spočiatku existenciu takýchto táborov popierala, neskôr povedala, že ide o tzv. školiace centrá, ktoré majú zabrániť tomu, aby títo ľudia páchali aktivity spojené so separatizmom a islamistickým terorizmom.