Ankara 26. apríla (TASR) - Turecká vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) dnes poprela, že by plánovala zmeniť sekulárnu ústavu krajiny na náboženskú. Oznámila to agentúra AP.

Reagovala tým na pondelňajšie vyjadrenie predsedu parlamentu Ismaila Kahramana, že prevažne moslimské Turecko by malo mať náboženskú ústavu.

Jeho slová vyvolali obavy, že strana premiéra Ahmeta Davutoglua, ktorá pripravuje návrh novej ústavy, z nej chce vypustiť princíp sekularizmu.

Predseda ústavodarného výboru parlamentu Mustafa Sentop zdôraznil, že AKP neplánuje "rokovať o zrušení princípu sekularizmu".

Ďalší funkcionár AKP Naci Bostanci potvrdil, že nič také nie je v pláne.

Kritici obviňujú stranu, ktorá je pri moci od roku 2002, z postupného okliešťovania sekulárnych tradícií Turecka.

Súčasná ústava je dedičstvom vojenského prevratu v Turecku v roku 1980.


Kahraman: Turecko by malo vypustiť z ústavy princíp sekularizmu

Z drvivej väčšiny moslimské Turecko potrebuje novú ústavu, z ktorej by malo vypustiť princíp sekularizmu, vyhlásil podľa agentúry Reuters v pondelok večer predseda tureckého parlamentu. Turecké médiá zverejnili dnes videozáznamy jeho vystúpenia.

"Po prvé, v novej ústave by nemal byť zakotvený sekularizmus (Turecka)," vyhlásil predseda parlamentu Ismail Kahraman vo svojom prejave. "Je potrebné hovoriť o náboženstve... Nemala by byť bezbožná, táto nová ústava, mala by to byť náboženská ústava," povedal predseda parlamentu, ktorý dohliada na snahy o prípravu novej ústavy. Náboženské prvky má podľa neho už aj terajšia ústava, pretože moslimské sviatky definuje ako štátne, hoci ani raz nespomína Boha.

Vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) presadzuje novelizáciu ústavy, kritici sa však obávajú, že by sústredila priveľa moci v rukách prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý chce, aby súčasný parlamentný systém v krajine nahradila prezidentská republika.

AKP má v 550-člennom tureckom parlamente 317 poslancov, potrebovala by však 330 hlasov, aby mohla predložiť svoj návrh ústavy na schválenie v referende. Znamená to, že musí získať hlasy poslancov z iných strán.

Vodca hlavnej opozičnej, sekulárnej Republikánskej ľudovej strany (CHP) Kemal Kiličdaroglu na Twitteri reagoval: "Sekularizmus je základný princíp sociálneho zmieru... Sekularizmus je tam, aby zabezpečil, že všetci majú náboženskú slobodu, Ismail Kahraman!"

Turecko je členská krajina NATO a uchádza sa taktiež o členstvo v Európskej únii. Jeho západní partneri ho vyzdvihujú ako príklad sekulárnej, demokratickej krajiny s väčšinovou moslimskou populáciou.

Väčšina zo 78 miliónov Turkov sú sunnitskí moslimovia, ale pätinu populácie tvoria podľa odhadov aleviti zo šiitskej vetvy islamu. V krajine tiež žije asi 100.000 kresťanov a 17.000 židov.

Prieskum Pewovho centra z roku 2013 ukázal, že zavedenie islamského práva šaría v Turecku si želá 12 percent Turkov.