Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Medzi nimi je aj líder najvplyvnejšej kurdskej strany v Sýrii Sálih Muslim a členovia vedenia Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorá je v Turecku zakázaná.
Autor TASR
Istanbul 22. novembra (TASR) - Turecko vydalo dnes zatykač na viacero vodcov kurdskej menšiny v krajine. Medzi nimi je aj líder najvplyvnejšej kurdskej strany v Sýrii Sálih Muslim a členovia vedenia Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorá je v Turecku zakázaná.
Ako spresnila agentúra Anadolu, zatykače súvisia s bombovým útokom, ktorý sa vo februári tohto roku odohral v Ankare a vyžiadal si 30 obetí na životoch. K útoku sa prihlásila relatívne málo známa militantná skupina Sokoli slobodného Kurdistanu (TAK), ktorá vznikla z radikálneho krídla PKK.
Podľa Anadolu boli zatykače vydané na mená 48 kurdských lídrov, medzi nimi aj na Cemila Bayika, vodcu PKK pôsobiaceho na severe Iraku. Anadolu upozornila, že časť kurdských lídrov a veliteľov žije v exile, v Európe či Iraku.
Februárový útok v Ankare spáchal turecký občan kurdského pôvodu Abdülbaki Sönmez. Turecko sa spočiatku zodpovednosť za atentát snažilo pripísať sýrskemu občanovi, ale dôkazy neskôr toto obvinenie vylúčili.
Sýrska Strana demokratickej jednoty (PYD), ktorú vedie Muslim, odmieta akýkoľvek podiel na útoku v Ankare a tvrdí, že sa sústreďuje na problémy Sýrie, vrátane vojny proti džihádistickej organizácii Islamský štát. Ozbrojené krídlo PYD - polovojenské oddiely péšmarga - sú hlavným spojencom USA v jeho boji s IS v Sýrii, pripomenula AP.
Kurdské milície - Oddiely ľudovej sebaobrany (YPG) - sú v Sýrii aktívne od roku 2011, keď tam vypukla občianska vojna.
PKK je vedúcou silou snáh o vytvorenie autonómneho Kurdistanu a za práva Kurdov v Turecku. Jej boj trvá od roku 1984 a vyžiadal si už viac ako 45.000 obetí. Ozbrojené zrážky sa odohrávajú najmä na juhovýchode Turecka, kde žije prevažne kurdské obyvateľstvo.
Ako spresnila agentúra Anadolu, zatykače súvisia s bombovým útokom, ktorý sa vo februári tohto roku odohral v Ankare a vyžiadal si 30 obetí na životoch. K útoku sa prihlásila relatívne málo známa militantná skupina Sokoli slobodného Kurdistanu (TAK), ktorá vznikla z radikálneho krídla PKK.
Podľa Anadolu boli zatykače vydané na mená 48 kurdských lídrov, medzi nimi aj na Cemila Bayika, vodcu PKK pôsobiaceho na severe Iraku. Anadolu upozornila, že časť kurdských lídrov a veliteľov žije v exile, v Európe či Iraku.
Februárový útok v Ankare spáchal turecký občan kurdského pôvodu Abdülbaki Sönmez. Turecko sa spočiatku zodpovednosť za atentát snažilo pripísať sýrskemu občanovi, ale dôkazy neskôr toto obvinenie vylúčili.
Sýrska Strana demokratickej jednoty (PYD), ktorú vedie Muslim, odmieta akýkoľvek podiel na útoku v Ankare a tvrdí, že sa sústreďuje na problémy Sýrie, vrátane vojny proti džihádistickej organizácii Islamský štát. Ozbrojené krídlo PYD - polovojenské oddiely péšmarga - sú hlavným spojencom USA v jeho boji s IS v Sýrii, pripomenula AP.
Kurdské milície - Oddiely ľudovej sebaobrany (YPG) - sú v Sýrii aktívne od roku 2011, keď tam vypukla občianska vojna.
PKK je vedúcou silou snáh o vytvorenie autonómneho Kurdistanu a za práva Kurdov v Turecku. Jej boj trvá od roku 1984 a vyžiadal si už viac ako 45.000 obetí. Ozbrojené zrážky sa odohrávajú najmä na juhovýchode Turecka, kde žije prevažne kurdské obyvateľstvo.
