Dodržiavanie prímeria medzi Arménskom a Azerbajdžanom medzičasom zlyhalo, keďže obe strany, ktoré o danú enklávu zvádzajú nové boje už dva týždne, sa v pondelok opäť dostali do konfrontácie.
Autor TASR
,aktualizované Istanbul 12. októbra (TASR) - Turecký minister obrany Hulusi Akar v pondelok vyzval svojho ruského rezortného kolegu Sergeja Šojgua, aby presvedčil Arménsko, aby sa stiahlo zo sporného regiónu Náhorný Karabach. Informovala o tom tlačová agentúra AFP s odvolaním sa na turecké vládne zdroje.
Dodržiavanie prímeria medzi Arménskom a Azerbajdžanom medzičasom zlyhalo, keďže obe strany, ktoré o danú enklávu zvádzajú nové boje už dva týždne, sa v pondelok opäť dostali do konfrontácie.
Náhorný Karabach je odštiepený región ležiaci v Azerbajdžane, ovládaný etnickými Arménmi od vojny, ktorá vypukla v 90. rokoch 20. storočia. Jeho nezávislosť neuznáva žiadny suverénny štát vrátane samotného Arménska.
Akar počas telefonického rozhovoru Šojguovi povedal o "nutnosti zo strany Arménska ukončiť útoky a stiahnuť sa z teritória, ktoré okupuje", uviedlo turecké ministerstvo obrany.
Akar zároveň vyhlásil, že "Azerbajdžan nebude čakať na riešenie ďalších 30 rokov". Rezortný šéf dodal, že "Ankara stojí pri Azerbajdžane v jeho úsilí vziať si späť svoje vlastné územie".
Na základe prímeria vyrokovaného v Moskve zainteresované strany súhlasili s prerušením bojov so zámerom výmeny väzňov a mŕtvych. Azerbajdžanskí predstavitelia však zdôraznili, že ide iba o dočasné opatrenie a Baku nezastaví svoje vojenské operácie.
Turecko počas uplynulého víkendu vyzdvihlo prímerie ako "dôležitý prvý krok", ale s tým, že nenahradí trvalé riešenie situácie.
Arménsko a Azerbajdžan, dve bývalé sovietske republiky, na celé desaťročia uviazli v konflikte o Náhorný Karabach, ktorý si dosiaľ vyžiadal približne 30.000 obetí na životoch.
Ťažké boje v tejto oblasti prepukli opäť 27. septembra. Nové zrážky vyvolali obavy z vypuknutia úplnej vojny, do ktorej by mohli byť zatiahnuté aj regionálne veľmoci Turecko a Rusko.
Dodržiavanie prímeria medzi Arménskom a Azerbajdžanom medzičasom zlyhalo, keďže obe strany, ktoré o danú enklávu zvádzajú nové boje už dva týždne, sa v pondelok opäť dostali do konfrontácie.
Náhorný Karabach je odštiepený región ležiaci v Azerbajdžane, ovládaný etnickými Arménmi od vojny, ktorá vypukla v 90. rokoch 20. storočia. Jeho nezávislosť neuznáva žiadny suverénny štát vrátane samotného Arménska.
Akar počas telefonického rozhovoru Šojguovi povedal o "nutnosti zo strany Arménska ukončiť útoky a stiahnuť sa z teritória, ktoré okupuje", uviedlo turecké ministerstvo obrany.
Akar zároveň vyhlásil, že "Azerbajdžan nebude čakať na riešenie ďalších 30 rokov". Rezortný šéf dodal, že "Ankara stojí pri Azerbajdžane v jeho úsilí vziať si späť svoje vlastné územie".
Na základe prímeria vyrokovaného v Moskve zainteresované strany súhlasili s prerušením bojov so zámerom výmeny väzňov a mŕtvych. Azerbajdžanskí predstavitelia však zdôraznili, že ide iba o dočasné opatrenie a Baku nezastaví svoje vojenské operácie.
Turecko počas uplynulého víkendu vyzdvihlo prímerie ako "dôležitý prvý krok", ale s tým, že nenahradí trvalé riešenie situácie.
Arménsko a Azerbajdžan, dve bývalé sovietske republiky, na celé desaťročia uviazli v konflikte o Náhorný Karabach, ktorý si dosiaľ vyžiadal približne 30.000 obetí na životoch.
Ťažké boje v tejto oblasti prepukli opäť 27. septembra. Nové zrážky vyvolali obavy z vypuknutia úplnej vojny, do ktorej by mohli byť zatiahnuté aj regionálne veľmoci Turecko a Rusko.