Dôvodom je skutočnosť, že americké úrady odmietajú vydať Ankare duchovného Fethullaha Gülena obviňovaného z organizovania júlového nevydareného prevratu v Turecku.
Autor TASR
,aktualizované Ankara 12. októbra (TASR) - Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan dnes naznačil, že jeho krajina odloží vydávanie zločincov naspäť do Spojených štátov. Dôvodom je skutočnosť, že americké úrady odmietajú vydať Ankare duchovného Fethullaha Gülena obviňovaného z organizovania júlového nevydareného prevratu v Turecku.
Erdogan si dnes podľa agentúry AP takisto vzal na mušku aj americkú prezidentskú kandidátku Hillary Clintonovú a kritizoval jej údajnú politickú neskúsenosť. Reagoval tak na jej vyjadrenia, že v prípade zvolenia do Bieleho domu bude uvažovať o poskytovaní zbraní a podpory sýrskym kurdským milíciám. Tie totiž Turecko pokladá za teroristické zoskupenia.
Turecko je podľa vyjadrení svojich predstaviteľov frustrované neochotou Spojených štátov vydať Gülena. Duchovný žijúci v USA však obvinenie z účasti na puči odmieta. Americkí úrady trvajú na tom, aby Turecko dodržalo v procese extradície náležitý postup.
Turecký parlament schválil predĺženie výnimočného stavu v krajine až do 15. januára budúceho roku, informovala agentúra Anadolu. Výnimočný stav v Turecku platí od polovice júla, keď sa v krajine odohral neúspešný pokus o vojenský prevrat.
Turecká vláda návrh na predĺženie výnimočného stavu odobrila ešte minulý týždeň. V parlamente ho pri hlasovaní v utorok večer podporili poslanci vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) a opozičná krajne pravicová Strana národnej akcie (MHP). Proti boli stredoľavá Republikánska ľudová strana (CHP) a prokurdská Ľudovodemokratická strana (HDP).
Ak by návrh na predĺženie výnimočného stavu nebol prešiel, v utorok by sa bol výnimočný stav automaticky skončil.
Turecko tvrdí, že za pokusom o vojenský prevrat z noci na 15. júla je moslimský duchovný Fethullah Gülen, ktorý žije v USA a Ankara žiada jeho vydanie, lebo ho považuje za vodcu "teroristickej organizácie".
Ankara o Gülenovi tvrdí, že dával inštrukcie strojcom pokusu o vojenský prevrat, ktorý sa odohral v noci z 15. na 16. júla. Kvôli tomu na neho turecké úrady vydali aj zatykač. On sám sa však od pučistov dištancoval a ostro ich odsúdil.
Po neúspešnom pokuse o vojenský prevrat bolo v Turecku zo štátnej služby - vrátane armády, polície, justície a školstva - prepustených viac než 50.000 ľudí podozrievaných z napojenia na tzv. Fethullahovu teroristickú organizáciu (FETÖ).
Erdogan si dnes podľa agentúry AP takisto vzal na mušku aj americkú prezidentskú kandidátku Hillary Clintonovú a kritizoval jej údajnú politickú neskúsenosť. Reagoval tak na jej vyjadrenia, že v prípade zvolenia do Bieleho domu bude uvažovať o poskytovaní zbraní a podpory sýrskym kurdským milíciám. Tie totiž Turecko pokladá za teroristické zoskupenia.
Turecko je podľa vyjadrení svojich predstaviteľov frustrované neochotou Spojených štátov vydať Gülena. Duchovný žijúci v USA však obvinenie z účasti na puči odmieta. Americkí úrady trvajú na tom, aby Turecko dodržalo v procese extradície náležitý postup.
Turecký parlament predĺžil výnimočný stav do 15. januára
Turecký parlament schválil predĺženie výnimočného stavu v krajine až do 15. januára budúceho roku, informovala agentúra Anadolu. Výnimočný stav v Turecku platí od polovice júla, keď sa v krajine odohral neúspešný pokus o vojenský prevrat.
Turecká vláda návrh na predĺženie výnimočného stavu odobrila ešte minulý týždeň. V parlamente ho pri hlasovaní v utorok večer podporili poslanci vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) a opozičná krajne pravicová Strana národnej akcie (MHP). Proti boli stredoľavá Republikánska ľudová strana (CHP) a prokurdská Ľudovodemokratická strana (HDP).
Ak by návrh na predĺženie výnimočného stavu nebol prešiel, v utorok by sa bol výnimočný stav automaticky skončil.
Turecko tvrdí, že za pokusom o vojenský prevrat z noci na 15. júla je moslimský duchovný Fethullah Gülen, ktorý žije v USA a Ankara žiada jeho vydanie, lebo ho považuje za vodcu "teroristickej organizácie".
Ankara o Gülenovi tvrdí, že dával inštrukcie strojcom pokusu o vojenský prevrat, ktorý sa odohral v noci z 15. na 16. júla. Kvôli tomu na neho turecké úrady vydali aj zatykač. On sám sa však od pučistov dištancoval a ostro ich odsúdil.
Po neúspešnom pokuse o vojenský prevrat bolo v Turecku zo štátnej služby - vrátane armády, polície, justície a školstva - prepustených viac než 50.000 ľudí podozrievaných z napojenia na tzv. Fethullahovu teroristickú organizáciu (FETÖ).