Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Turecký parlament schválil ústavnú reformu s cieľom zaviesť v krajine prezidentský systém vlády. Jeho rozhodnutie má však potvrdiť ešte referendum.
Autor TASR
Ankara 21. januára (TASR) - Turecký parlament v noci na dnes definitívne odhlasoval zmeny v ústave, ktoré presadzuje vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) s cieľom zaviesť v krajine prezidentský systém vlády. Rozhodnutie v prospech ústavnej reformy teraz musia potvrdiť občania v referende, ktoré sa očakáva na jar tohto roka.
V záverečnom hlasovaní 550-členného parlamentu podporilo navrhované zmeny 339 zo 488 prítomných poslancov. Ďalších 142 hlasovalo proti, päť hlasovacích lístkov bolo prázdnych a dva boli označené za neplatné. Potrebnú trojpätinovú väčšinu sa podarilo dosiahnuť s pomocou poslancov opozičnej ultranacionalistickej Strany národného hnutia (MHP).
Turecký premiér Binali Yildirim výsledok hlasovania privítal s tým, že teraz "dostávajú slovo" občania.
Podľa predstaviteľov AKP sa má referendum o zmenách v ústave uskutočniť najskôr 26. marca a najneskôr v polovici apríla. Zavádzanie samotných zmien je naplánované postupne do konca roka 2019.
Parlament predtým schvaľoval jednotlivo znenie všetkých 18 článkov ústavy, ktoré AKP zaradila do svojho reformného balíka. Vášnivá rozprava v uplynulých týždňoch opakovane prerástla do potýčok medzi poslancami.
Predstavitelia AKP argumentujú, že silný prezidentský úrad je potrebný na posilnenie a stabilizovanie Turecka v čase, keď čelí rôznym hrozbám terorizmu. Kritici zmeny ústavy označujú za snahu legislatívne ukotviť nadmerné právomoci v rukách prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
Hlavná policajná stanica v Istanbule a miestna centrála tureckej vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) boli v piatok terčmi dvoch raketových útokov, za ktorými údajne stoja ľavicoví militanti.
Prvá z vypálených rakiet, opisovaných ako ľahké protipancierové zbrane, zasiahla záhradný múr pri policajnej stanici v istanbulskej časti Vatan. Druhá prerazila stenu budovy AKP v štvrti Sütlüce, pričom však nedošlo k výbuchu.
O útokoch, ktoré si nevyžiadali nijaké zranenia, informovali istanbulský guvernér Vahip Šahin a štátna tlačová agentúra Anadolu.
Poslanec AKP Mehmet Muš na pôde tureckého parlamentu vyhlásil, že za týmito činmi stojí zakázaná ultraľavicová organizácia Revolučná ľudová oslobodenecká strana-Front (DHKP-C). Parlament v čase dnešných útokov rokoval o zmenách v ústave, ktoré majú rozšíriť právomoci prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
Guvernér Šahin oznámil spustenie "veľkorozmernej" operácie s cieľom zadržať jedného alebo viacerých páchateľov.
V záverečnom hlasovaní 550-členného parlamentu podporilo navrhované zmeny 339 zo 488 prítomných poslancov. Ďalších 142 hlasovalo proti, päť hlasovacích lístkov bolo prázdnych a dva boli označené za neplatné. Potrebnú trojpätinovú väčšinu sa podarilo dosiahnuť s pomocou poslancov opozičnej ultranacionalistickej Strany národného hnutia (MHP).
Turecký premiér Binali Yildirim výsledok hlasovania privítal s tým, že teraz "dostávajú slovo" občania.
Podľa predstaviteľov AKP sa má referendum o zmenách v ústave uskutočniť najskôr 26. marca a najneskôr v polovici apríla. Zavádzanie samotných zmien je naplánované postupne do konca roka 2019.
Parlament predtým schvaľoval jednotlivo znenie všetkých 18 článkov ústavy, ktoré AKP zaradila do svojho reformného balíka. Vášnivá rozprava v uplynulých týždňoch opakovane prerástla do potýčok medzi poslancami.
Predstavitelia AKP argumentujú, že silný prezidentský úrad je potrebný na posilnenie a stabilizovanie Turecka v čase, keď čelí rôznym hrozbám terorizmu. Kritici zmeny ústavy označujú za snahu legislatívne ukotviť nadmerné právomoci v rukách prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
Budovy tureckej polície a vládnucej strany v Istanbule zasiahli rakety
Hlavná policajná stanica v Istanbule a miestna centrála tureckej vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) boli v piatok terčmi dvoch raketových útokov, za ktorými údajne stoja ľavicoví militanti.
Prvá z vypálených rakiet, opisovaných ako ľahké protipancierové zbrane, zasiahla záhradný múr pri policajnej stanici v istanbulskej časti Vatan. Druhá prerazila stenu budovy AKP v štvrti Sütlüce, pričom však nedošlo k výbuchu.
O útokoch, ktoré si nevyžiadali nijaké zranenia, informovali istanbulský guvernér Vahip Šahin a štátna tlačová agentúra Anadolu.
Poslanec AKP Mehmet Muš na pôde tureckého parlamentu vyhlásil, že za týmito činmi stojí zakázaná ultraľavicová organizácia Revolučná ľudová oslobodenecká strana-Front (DHKP-C). Parlament v čase dnešných útokov rokoval o zmenách v ústave, ktoré majú rozšíriť právomoci prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
Guvernér Šahin oznámil spustenie "veľkorozmernej" operácie s cieľom zadržať jedného alebo viacerých páchateľov.
