Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Premiér Binali Yildirim pre médiá vyhlásil, že je "nespravodlivé" očakávať od Ankary realizáciu dohody bez toho, aby Turecko dostalo to, čo mu bolo sľúbené.
Autor TASR
Istanbul 20. augusta (TASR) - Turecký premiér Binali Yildirim vyzval dnes Európsku úniu, aby splnila prísľuby, ktoré dala jeho krajine v rámci dohody zameranej na zastavenie prílevu migrantov do Európy.
Yildirim podľa agentúry AP uviedol, že EÚ ešte stále musí poskytnúť Turecku financie na zlepšenie životných podmienok približne troch miliónov sýrskych utečencov v krajine a zaviesť bezvízový styk pre tureckých občanov.
Predseda tureckej vlády pred zástupcami zahraničných médií v Istanbule vyhlásil, že je "nespravodlivé" očakávať od Ankary realizáciu dohody bez toho, aby Turecko dostalo to, čo mu bolo sľúbené.
Plány na liberalizáciu vízového režimu narazili na problémy v súvislosti s tým, že Turecko odmieta Európskou úniou požadované zmeny vo svojich protiteroristických zákonoch v čase, keď čelí viacerým zintenzívneným bezpečnostným hrozbám.
Spolupráca so Stranou kurdských pracujúcich je vylúčená
Turecký premiér Binali Yildirim vylúčil dnes novú mierovú iniciatívu so vzbúreneckou, v Turecku zakázanou organizáciou Strana kurdských pracujúcich (PKK).
Na stretnutí s predstaviteľmi zahraničných médií povedal, že "nijaký (nový mierový) proces neexistuje. Nebudeme viesť dialóg s teroristickou organizáciou".
Slová tureckého ministerského predsedu sú reakciou na to, že PKK v poslednom čase zintenzívnila bombové útoky na policajné a armádne ciele. Len tento týždeň pri útokoch kurdských vzbúrencov zahynula viac než desiatka ľudí, analyzuje agentúra AP.
Prímerie medzi PKK a tureckou vládou vlani stroskotalo, a tak sa opäť obnovili už tri desaťročia trvajúce násilnosti, ktoré si za ten čas vyžiadali už stovky mŕtvych.
Yildirim zároveň konštatoval, že povstalci zo Strany kurdských pracujúcich nedokázali využiť predošlý mierový proces na dobré účely. Turecko a jeho spojenci považujú PKK za teroristickú organizáciu.
Kurdi sú iránskym národom indoeurópskeho pôvodu, príbuzným s Peržanmi a inými indoiránskymi kmeňmi v ich okolí. Obývajú predovšetkým horské oblasti Turecka, Iránu, Iraku, Sýrie a Zakaukazsko.
Hovoria jazykom patriacim do indoeurópskej jazykovej rodiny, blízkym jazyku svojich susedov Iráncov. Kurdčina - vzdialene tak príbuzná aj jazykom slovanským - je úplne odlišná od semitskej arabčiny, ako aj od turečtiny, patriacej do jazykovej rodiny altajskej.
Yildirim podľa agentúry AP uviedol, že EÚ ešte stále musí poskytnúť Turecku financie na zlepšenie životných podmienok približne troch miliónov sýrskych utečencov v krajine a zaviesť bezvízový styk pre tureckých občanov.
Predseda tureckej vlády pred zástupcami zahraničných médií v Istanbule vyhlásil, že je "nespravodlivé" očakávať od Ankary realizáciu dohody bez toho, aby Turecko dostalo to, čo mu bolo sľúbené.
Plány na liberalizáciu vízového režimu narazili na problémy v súvislosti s tým, že Turecko odmieta Európskou úniou požadované zmeny vo svojich protiteroristických zákonoch v čase, keď čelí viacerým zintenzívneným bezpečnostným hrozbám.
Spolupráca so Stranou kurdských pracujúcich je vylúčená
Turecký premiér Binali Yildirim vylúčil dnes novú mierovú iniciatívu so vzbúreneckou, v Turecku zakázanou organizáciou Strana kurdských pracujúcich (PKK).
Na stretnutí s predstaviteľmi zahraničných médií povedal, že "nijaký (nový mierový) proces neexistuje. Nebudeme viesť dialóg s teroristickou organizáciou".
Slová tureckého ministerského predsedu sú reakciou na to, že PKK v poslednom čase zintenzívnila bombové útoky na policajné a armádne ciele. Len tento týždeň pri útokoch kurdských vzbúrencov zahynula viac než desiatka ľudí, analyzuje agentúra AP.
Prímerie medzi PKK a tureckou vládou vlani stroskotalo, a tak sa opäť obnovili už tri desaťročia trvajúce násilnosti, ktoré si za ten čas vyžiadali už stovky mŕtvych.
Yildirim zároveň konštatoval, že povstalci zo Strany kurdských pracujúcich nedokázali využiť predošlý mierový proces na dobré účely. Turecko a jeho spojenci považujú PKK za teroristickú organizáciu.
Kurdi sú iránskym národom indoeurópskeho pôvodu, príbuzným s Peržanmi a inými indoiránskymi kmeňmi v ich okolí. Obývajú predovšetkým horské oblasti Turecka, Iránu, Iraku, Sýrie a Zakaukazsko.
Hovoria jazykom patriacim do indoeurópskej jazykovej rodiny, blízkym jazyku svojich susedov Iráncov. Kurdčina - vzdialene tak príbuzná aj jazykom slovanským - je úplne odlišná od semitskej arabčiny, ako aj od turečtiny, patriacej do jazykovej rodiny altajskej.
