Istanbul 6. septembra (TASR) - Turecký súd v piatok oslobodil vysokoškolskú učiteľku, ktorá po podpísaní petície za mier čelila obvineniu z terorizmu. Ako upozornila agentúra AFP, tento prípad sa stal potenciálnym precedensom, pretože obvinenie z terorizmu bolo vznesené aj voči ďalším stovkám signatárov petície.

Nezávislý spravodajský portál Bianet napísal, že súd zbavil obvinenia Özlem Šendenizovú z univerzity v Igdire.

Šendenizová sa v roku 2016 pridala k viac ako 2000 vysokoškolským učiteľom, vedcom a intelektuálom, ktorí podpísali petíciu kritizujúcu zásahy tureckej armády na prevažne Kurdmi obývanom juhovýchode Turecka.

Táto petícia vyvolala hnev tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý ju označil za zradu. Podpísanie petície malo v mnohých prípadoch za následok prepustenie zo zamestnania a trestné stíhanie.

Agentúra AFP uviedla, že za šírenie teroristickej propagandy bolo obvinených vyše 200 signatárov tejto petície, pričom mnohí boli už odsúdení na tresty väzenia v trvaní od 15 mesiacov do troch rokov. Stovky ďalších ľudí ešte len čakajú na svoj súdny proces.

Dnešný verdikt súdu v Istanbule v kauze Šendenizovej je prelomový pre to, že prokurátor v jej prípade navrhol stiahnuť obvinenie z terorizmu a odvolal sa pritom na rozhodnutie ústavného súdu z júla tohto roku.

Ten sa vtedy zaoberal odvolaniami deviatich odsúdených signatárov, pričom dospel k záveru, že úrady ich stíhaním porušili ich právo na slobodu prejavu.

Ústavný súd preto nariadil obnovenie súdneho konania s týmito odsúdenými a určil vyplatiť im odškodné vo výške 9000 tureckých lír (1415 eur). V rozsudku sa tiež uvádzalo, že má byť zaslaný súdom nižších stupňov, aby sa predišlo podobnému porušovaniu základných práv občanov.

Podľa agentúry AFP práve toto rozhodnutie ústavného súdu otvára cestu k tomu, aby súdy nižšieho stupňa zbavili obvinenia tých signátorov, ktorých kauzu prejednávajú, alebo anulovali už vynesené rozsudky.

Agentúra AFP pripomenula, že univerzity a vedecké ustanovizne v Turecku sú pod veľkým tlakom vedenia krajiny, osobitne od neúspešného pokusu o vojenský prevrat z júla roku 2016, po ktorom nasledovali represie voči osobám podozrivým z účasti na ňom či z jeho podpory.

Spomínaná petícia bola reakciou na zastavenie mierového procesu a ukončenie prímeria medzi tureckými bezpečnostnými zložkami a Stranou kurdských pracujúcich (PKK), ktorá vedie svoj ozbrojený boj proti Ankare od roku 1984.

Po vypovedaní prímeria sa násilnosti v prevažne Kurdmi obývaných oblastiach na juhovýchode Turecka zintenzívnili a úrady tam na niekoľko mesiacov vyhlásili zákaz nočného vychádzania, aby mohli zasahovať proti PKK, ktorú Ankara a jej západní spojenci považujú za teroristickú organizáciu.

Petíciu na podporu mieru podpísali okrem stoviek tureckých intelektuálov aj desiatky významných dejateľov vedy a kultúry zo zahraničia. Medzi nimi bol aj americký lingvista Noam Chomsky a slovinský filozof Slavoj Žižek.