Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vlani bol jedným zo siedmich obžalovaných odsúdených na 18 rokov väzenia po kontroverznom procese, v ktorom oceňovaný podnikateľ a filantrop Osman Kavala dostal doživotie.
Autor TASR
Istanbul 21. decembra (TASR) - Turecký ústavný súd vo štvrtok rozhodol, že v prípade väzneného právnika a aktivistu Cana Atalaya bolo uprené jeho právo byť volený a zapájať sa do politických aktivít, ktoré zaručuje ústava.
Atalay (47) je známym obhajcom ľudských práv a ako advokát zastupoval mnohých politických väzňov či novinárov. Niekoľkokrát bol zatknutý - napr. v súvislosti s protestmi v parku Gezi či inými protestmi proti rozvojovým projektom.
Vlani bol jedným zo siedmich obžalovaných odsúdených na 18 rokov väzenia po kontroverznom procese, v ktorom oceňovaný podnikateľ a filantrop Osman Kavala dostal doživotie.
V májových všeobecných voľbách bol Atalay - v tom čase vo väzení - zvolený do parlamentu ako člen ľavicovej strany pracujúcich v Turecku (TIP).
Jeho advokáti trvali na tom, že ich mandant by mal byť prepustený hneď po svojom zvolení na základe poslaneckej imunity.
Turecké vedenie však s týmto výkladom zákona nesúhlasilo a minister spravodlivosti Yilmaz Tunč argumentoval, že Atalay by nemusel byť prepustený z väzenia pre to, že ústava nestanovuje imunitu pre osoby obvinené zo zločinov proti štátu.
V októbri tohto roku však Ústavný súd rozhodol, že Atalay požíva imunitu voči trestnému stíhaniu udelenú zvoleným zákonodarcom a nariadil Najvyššiemu súdu, aby zrušil svoje predchádzajúce rozhodnutie ponechať právnika vo väzení.
Najvyšší súd však odmietol vyhovieť a podal trestné oznámenie na sudcov Ústavného súdu, ktorí sa postavili na stranu Atalaya.
Ústavný súd, ktorý sa vo štvrtok zišiel, aby po druhýkrát prerokoval Atalayovu situáciu, väčšinovým hlasovaním rozhodol, že Atalayove práva byť volený a zapájať sa do politických aktivít zaručené ústavou boli porušené.
Táto kauza v novembri vyvolala krízu v tureckej justícii, pričom prezident Recep Tayyip Erdogan obvinil Ústavný súd z opakovaných pochybení a obhajoval bezprecedentné trestné vyšetrovanie proti jeho sudcom zo strany Najvyššieho odvolacieho súdu.
Erdogan okrem toho deklaroval, že táto patová situácia v súdnictve len zdôrazňuje potrebu, aby Turecko prijalo novú ústavu. Opozícia však vyslovila obavy, že vláda by sa novou ústavou mohla pokúsiť Ústavný súd zrušiť.
Atalay (47) je známym obhajcom ľudských práv a ako advokát zastupoval mnohých politických väzňov či novinárov. Niekoľkokrát bol zatknutý - napr. v súvislosti s protestmi v parku Gezi či inými protestmi proti rozvojovým projektom.
Vlani bol jedným zo siedmich obžalovaných odsúdených na 18 rokov väzenia po kontroverznom procese, v ktorom oceňovaný podnikateľ a filantrop Osman Kavala dostal doživotie.
V májových všeobecných voľbách bol Atalay - v tom čase vo väzení - zvolený do parlamentu ako člen ľavicovej strany pracujúcich v Turecku (TIP).
Jeho advokáti trvali na tom, že ich mandant by mal byť prepustený hneď po svojom zvolení na základe poslaneckej imunity.
Turecké vedenie však s týmto výkladom zákona nesúhlasilo a minister spravodlivosti Yilmaz Tunč argumentoval, že Atalay by nemusel byť prepustený z väzenia pre to, že ústava nestanovuje imunitu pre osoby obvinené zo zločinov proti štátu.
V októbri tohto roku však Ústavný súd rozhodol, že Atalay požíva imunitu voči trestnému stíhaniu udelenú zvoleným zákonodarcom a nariadil Najvyššiemu súdu, aby zrušil svoje predchádzajúce rozhodnutie ponechať právnika vo väzení.
Najvyšší súd však odmietol vyhovieť a podal trestné oznámenie na sudcov Ústavného súdu, ktorí sa postavili na stranu Atalaya.
Ústavný súd, ktorý sa vo štvrtok zišiel, aby po druhýkrát prerokoval Atalayovu situáciu, väčšinovým hlasovaním rozhodol, že Atalayove práva byť volený a zapájať sa do politických aktivít zaručené ústavou boli porušené.
Táto kauza v novembri vyvolala krízu v tureckej justícii, pričom prezident Recep Tayyip Erdogan obvinil Ústavný súd z opakovaných pochybení a obhajoval bezprecedentné trestné vyšetrovanie proti jeho sudcom zo strany Najvyššieho odvolacieho súdu.
Erdogan okrem toho deklaroval, že táto patová situácia v súdnictve len zdôrazňuje potrebu, aby Turecko prijalo novú ústavu. Opozícia však vyslovila obavy, že vláda by sa novou ústavou mohla pokúsiť Ústavný súd zrušiť.
