Okrem iného poukázal Donald Tusk na potrebu zoštíhlenia Európskeho parlamentu, kde podporuje návrhy, aby sa po brexite počet kresiel znížil zo 751 na 705.
Autor TASR
Brusel 22. februára (TASR) - Hlavy vlád a štátov členských krajín EÚ sa v piatok stretnú v Bruseli na neformálnom summite. Bude zameraný na niektoré inštitucionálne otázky spojené s odchodom Spojeného kráľovstva z EÚ a tiež na tvorbu budúceho sedemročného rozpočtu Únie, ktorý bude modelovaný už bez britských príspevkov.
Predseda Európskej rady Donald Tusk, ktorý bude predsedať summitu, sa vo svojom liste lídrom 27 členských krajín sústredil na viacero pracovných bodov.
Okrem iného poukázal na potrebu zoštíhlenia Európskeho parlamentu, kde podporuje návrhy, aby sa po brexite počet kresiel znížil zo 751 na 705. "Zmrazené" mandáty by podľa neho mali byť ponechané pre poslancov z budúcich členských štátov.
Národní lídri tiež prerokujú návrh, aby aj budúci predseda Európskej komisie vzišiel z volieb do Európskeho parlamentu (EP) na základe nominácií veľkých európskych politických skupín.
Na druhej strane však Tusk odmietol návrh z dielne EP, aby časť europoslancov bola volená na spoločnej celoeurópskej kandidátke. Túto predstavu by podľa neho bolo možné uplatniť až v ďalších eurovoľbách v roku 2024.
Ďalšia veľká téma, na ktorú upozornil Tusk, je viacročný finančný rámec EÚ po roku 2020.
"Stanovili sme nové priority, ako je zastavenie nelegálnej migrácie, zlepšenie európskej bezpečnosti a obrany a viac investícií do programu Erasmus," napísal Tusk.
Zdôraznil, že eurorozpočet bude musieť čeliť výpadkom v dôsledku brexitu, aj preto je podľa neho nevyhnutné urýchliť rokovania na túto tému. Pripustil však, že členské štáty určia podobu rozpočtu Únie na roky 2021-2027 až po brexite, ku ktorému má dôjsť koncom marca 2019, a tiež až po zvolení nového europarlamentu v máji 2019.
spravodajca TASR Jaromír Novak
Predseda Európskej rady Donald Tusk, ktorý bude predsedať summitu, sa vo svojom liste lídrom 27 členských krajín sústredil na viacero pracovných bodov.
Okrem iného poukázal na potrebu zoštíhlenia Európskeho parlamentu, kde podporuje návrhy, aby sa po brexite počet kresiel znížil zo 751 na 705. "Zmrazené" mandáty by podľa neho mali byť ponechané pre poslancov z budúcich členských štátov.
Národní lídri tiež prerokujú návrh, aby aj budúci predseda Európskej komisie vzišiel z volieb do Európskeho parlamentu (EP) na základe nominácií veľkých európskych politických skupín.
Na druhej strane však Tusk odmietol návrh z dielne EP, aby časť europoslancov bola volená na spoločnej celoeurópskej kandidátke. Túto predstavu by podľa neho bolo možné uplatniť až v ďalších eurovoľbách v roku 2024.
Ďalšia veľká téma, na ktorú upozornil Tusk, je viacročný finančný rámec EÚ po roku 2020.
"Stanovili sme nové priority, ako je zastavenie nelegálnej migrácie, zlepšenie európskej bezpečnosti a obrany a viac investícií do programu Erasmus," napísal Tusk.
Zdôraznil, že eurorozpočet bude musieť čeliť výpadkom v dôsledku brexitu, aj preto je podľa neho nevyhnutné urýchliť rokovania na túto tému. Pripustil však, že členské štáty určia podobu rozpočtu Únie na roky 2021-2027 až po brexite, ku ktorému má dôjsť koncom marca 2019, a tiež až po zvolení nového europarlamentu v máji 2019.
spravodajca TASR Jaromír Novak