Predseda Európskej rady prišiel s návrhom obmedziť sociálne dávky pre zamestnancov z iných členských krajín Európskej únie. Návrh sa môže dotknúť aj Slovákov.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 2. februára (TASR) - Predseda Európskej rady Donald Tusk predložil dnes návrh, ktorým reaguje na reformné požiadavky britského premiéra Davida Camerona. Tusk do svojich návrhov zaradil aj tzv. núdzovú brzdu, ktorou reaguje na spornú oblasť vyplácania sociálnych dávok pre pracovníkov z krajín EÚ.
Cameron v prvej reakcii na Tuskovu odpoveď uviedol, že ide o "skutočný pokrok" v rokovaniach s Bruselom, ale ešte stále je v tomto "smere veľa práce".
Pripravenosť odpovedať Cameronovi zverejnil Tusk aj na Twitteri - parafrázou z Hamleta: "Byť či nebyť spolu, to je otázka!"
Britský premiér koncom minulého roka predstavil sériu štyroch požiadaviek, ktoré majú zreformovať vzťahy Británie s EÚ ešte predtým, než vyhlási referendum o členstve Spojeného kráľovstva v únii.
Tusk v pondelok, po niekoľkodňovom kole intenzívnych rokovaní v Londýne, vyhlásil, že sa podarilo dosiahnuť dostatočný pokrok na to, aby mohol predložiť odpoveď na Cameronove požiadavky.
Niektoré z Cameronových požiadaviek, ktoré sa zameriavajú na konkurencieschopnosť, zvrchovanosť, sociálne zabezpečenie a hospodárske riadenie, čelia v Bruseli kritike, pretože sa týkajú základných práv EÚ. Najkontroverznejšou bola požiadavka obmedziť sociálne dávky pre zamestnancov z iných európskych krajín počas ich prvých štyroch rokov pobytu v Británii.
V oblasti posilnenej zvrchovanosti Tusk s ohľadom na osobitnú situáciu Británie v rámci zmlúv o EÚ - ktorá ju nezaväzuje k ďalšej integrácii - navrhol, aby členské štáty nerokovali o návrhu legislatívneho aktu, ktorým viacero národných parlamentov môže predniesť svoje námietky voči Bruselu z dôvodu subsidiarity, ak sa Európskej komisii podarí ich námietky vyvrátiť.
Podľa agentúry DPA, ktorá sa odvolala na vládne zdroje v Londýne, Briti požadovali systém "červenej karty", v rámci ktorého by 55 percent z národných parlamentov 28-člennej únie mohlo vzájomnou dohodou zablokovať navrhované právne predpisy z dielne Európskej komisie.
Britská vláda tým chcela presadiť, že Európska komisia nebude môcť ignorovať vôľu národných parlamentov, čo členským krajinám poskytne väčšiu demokratickú kontrolu nad tým, čo pripravuje exekutíva EÚ.
V najkontroverznejšej časti, týkajúcej sa sociálnych dávok a voľného pohybu osôb, Tusk zdôraznil, že treba rešpektovať existujúce zmluvy, najmä s ohľadom na zásadu voľného pohybu a nediskriminácie.
"Navrhované riešenie britských problémov nadväzujú na objasnenie výkladu existujúcich pravidiel, vrátane návrhu deklarácie komisie o viacerých otázkach týkajúcich sa účinnejšieho boja proti zneužívaniu voľného pohybu," uviedol Tusk vo zverejnenom dokumente.
Podľa jeho slov Európska komisia musí detailnejšie prediskutovať tzv. "ochranný mechanizmus", podľa ktorého právo na obmedzenie sociálnych dávok môže byť zavedené z dôvodov zaistenia verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia. Nie je zatiaľ jasné, na aké dlhé obdobie by tento mechanizmus mohol byť zavedený.
Británia sa týmto mechanizmom chce účinnejšie brániť pred vysokým a dlhodobým prílevom pracovníkov z iných členských krajín EÚ.
Tusk zároveň naznačil, že jeho odpoveď pre Camerona musí byť prerokovaná s ostatnými 27 členskými štátmi únie, ktoré doteraz neboli zapojené do diskusií o vzťahoch EÚ s Britániou.
Premiéri a prezidenti krajín EÚ budú o tejto téme diskutovať na mimoriadnom summite v dňoch 18. a 19. februára.
Tusk: Británia nebude mať právo veta nad rozhodnutiami eurozóny
Predseda Európskej rady Donald Tusk dnes v oficiálnom dokumente odpovedal na reformné požiadavky britského premiéra Davida Camerona o úprave vzťahov medzi EÚ a Britániou. Tusk následne zaslal list najvyšším predstaviteľom členských krajín EÚ so spresnením, že Londýn nebude mať právo veta nad rozhodnutiami krajín so spoločnou menou.
Tusk v liste pre lídrov EÚ rozdelil svoju odpoveď Cameronovi do štyroch kapitol. V kapitole o hospodárskom riadení upozornil, že návrhy na lepšiu ochranu Británie a iných krajín mimo eurozóny pred hlbšou integráciou menovej únie nedávajú Londýnu právo veta nad rozhodnutiami krajín eurozóny.
Tusk upozornil, že jeho návrh odpovede pre Britániu stanovuje zásady pre zabezpečenie vzájomného rešpektu medzi členskými štátmi EÚ, ktoré si želajú ďalšie prehlbovanie hospodárskej a menovej únie, a krajinami, ktoré chcú zostať mimo tohto procesu. Dodal, že možno vytvárať podmienky pre ďalšiu integráciu v rámci eurozóny pri súčasnom zachovaní práv a kompetencií nezúčastnených členských štátov.
Predseda Európskej rady spresnil, že dodržiavanie týchto zásad je podporené návrhom rozhodnutia o vytvorení mechanizmu, ktorý dáva potrebné záruky pre zníženie obáv krajín mimo eurozóny. Tie ale na základe týchto záruk nemôžu mať právo veta, alebo zdržovať naliehavé rozhodnutia eurozóny.
Presné podmienky pre spustenie tohto mechanizmu je podľa Tuska potrebné ešte ďalej prerokovať.
Návrhy, ktoré dnes predstavil Tusk, budú v piatok (5.2) posudzovať veľvyslanci členských štátov EÚ (COREPER).
Lídri členských krajín EÚ dúfajú, že na zasadnutí Európskej rady, ktoré sa bude konať 18. a 19. februára, dosiahnu potrebný konsenzus ohľadom návrhov predložených Donaldom Tuskom na predošlé požiadavky Davida Camerona.
Cameron v prvej reakcii na Tuskovu odpoveď uviedol, že ide o "skutočný pokrok" v rokovaniach s Bruselom, ale ešte stále je v tomto "smere veľa práce".
Pripravenosť odpovedať Cameronovi zverejnil Tusk aj na Twitteri - parafrázou z Hamleta: "Byť či nebyť spolu, to je otázka!"
To be, or not to be together, that is the question... My proposal for a new settlement for #UKinEU https://t.co/w4VSmnbahQ
— Donald Tusk (@eucopresident) February 2, 2016
Britský premiér koncom minulého roka predstavil sériu štyroch požiadaviek, ktoré majú zreformovať vzťahy Británie s EÚ ešte predtým, než vyhlási referendum o členstve Spojeného kráľovstva v únii.
Tusk v pondelok, po niekoľkodňovom kole intenzívnych rokovaní v Londýne, vyhlásil, že sa podarilo dosiahnuť dostatočný pokrok na to, aby mohol predložiť odpoveď na Cameronove požiadavky.
Niektoré z Cameronových požiadaviek, ktoré sa zameriavajú na konkurencieschopnosť, zvrchovanosť, sociálne zabezpečenie a hospodárske riadenie, čelia v Bruseli kritike, pretože sa týkajú základných práv EÚ. Najkontroverznejšou bola požiadavka obmedziť sociálne dávky pre zamestnancov z iných európskych krajín počas ich prvých štyroch rokov pobytu v Británii.
V oblasti posilnenej zvrchovanosti Tusk s ohľadom na osobitnú situáciu Británie v rámci zmlúv o EÚ - ktorá ju nezaväzuje k ďalšej integrácii - navrhol, aby členské štáty nerokovali o návrhu legislatívneho aktu, ktorým viacero národných parlamentov môže predniesť svoje námietky voči Bruselu z dôvodu subsidiarity, ak sa Európskej komisii podarí ich námietky vyvrátiť.
Podľa agentúry DPA, ktorá sa odvolala na vládne zdroje v Londýne, Briti požadovali systém "červenej karty", v rámci ktorého by 55 percent z národných parlamentov 28-člennej únie mohlo vzájomnou dohodou zablokovať navrhované právne predpisy z dielne Európskej komisie.
Britská vláda tým chcela presadiť, že Európska komisia nebude môcť ignorovať vôľu národných parlamentov, čo členským krajinám poskytne väčšiu demokratickú kontrolu nad tým, čo pripravuje exekutíva EÚ.
V najkontroverznejšej časti, týkajúcej sa sociálnych dávok a voľného pohybu osôb, Tusk zdôraznil, že treba rešpektovať existujúce zmluvy, najmä s ohľadom na zásadu voľného pohybu a nediskriminácie.
"Navrhované riešenie britských problémov nadväzujú na objasnenie výkladu existujúcich pravidiel, vrátane návrhu deklarácie komisie o viacerých otázkach týkajúcich sa účinnejšieho boja proti zneužívaniu voľného pohybu," uviedol Tusk vo zverejnenom dokumente.
Podľa jeho slov Európska komisia musí detailnejšie prediskutovať tzv. "ochranný mechanizmus", podľa ktorého právo na obmedzenie sociálnych dávok môže byť zavedené z dôvodov zaistenia verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia. Nie je zatiaľ jasné, na aké dlhé obdobie by tento mechanizmus mohol byť zavedený.
Británia sa týmto mechanizmom chce účinnejšie brániť pred vysokým a dlhodobým prílevom pracovníkov z iných členských krajín EÚ.
Tusk zároveň naznačil, že jeho odpoveď pre Camerona musí byť prerokovaná s ostatnými 27 členskými štátmi únie, ktoré doteraz neboli zapojené do diskusií o vzťahoch EÚ s Britániou.
Premiéri a prezidenti krajín EÚ budú o tejto téme diskutovať na mimoriadnom summite v dňoch 18. a 19. februára.
Tusk: Británia nebude mať právo veta nad rozhodnutiami eurozóny
Predseda Európskej rady Donald Tusk dnes v oficiálnom dokumente odpovedal na reformné požiadavky britského premiéra Davida Camerona o úprave vzťahov medzi EÚ a Britániou. Tusk následne zaslal list najvyšším predstaviteľom členských krajín EÚ so spresnením, že Londýn nebude mať právo veta nad rozhodnutiami krajín so spoločnou menou.
Tusk v liste pre lídrov EÚ rozdelil svoju odpoveď Cameronovi do štyroch kapitol. V kapitole o hospodárskom riadení upozornil, že návrhy na lepšiu ochranu Británie a iných krajín mimo eurozóny pred hlbšou integráciou menovej únie nedávajú Londýnu právo veta nad rozhodnutiami krajín eurozóny.
Tusk upozornil, že jeho návrh odpovede pre Britániu stanovuje zásady pre zabezpečenie vzájomného rešpektu medzi členskými štátmi EÚ, ktoré si želajú ďalšie prehlbovanie hospodárskej a menovej únie, a krajinami, ktoré chcú zostať mimo tohto procesu. Dodal, že možno vytvárať podmienky pre ďalšiu integráciu v rámci eurozóny pri súčasnom zachovaní práv a kompetencií nezúčastnených členských štátov.
Predseda Európskej rady spresnil, že dodržiavanie týchto zásad je podporené návrhom rozhodnutia o vytvorení mechanizmu, ktorý dáva potrebné záruky pre zníženie obáv krajín mimo eurozóny. Tie ale na základe týchto záruk nemôžu mať právo veta, alebo zdržovať naliehavé rozhodnutia eurozóny.
Presné podmienky pre spustenie tohto mechanizmu je podľa Tuska potrebné ešte ďalej prerokovať.
Návrhy, ktoré dnes predstavil Tusk, budú v piatok (5.2) posudzovať veľvyslanci členských štátov EÚ (COREPER).
Lídri členských krajín EÚ dúfajú, že na zasadnutí Európskej rady, ktoré sa bude konať 18. a 19. februára, dosiahnu potrebný konsenzus ohľadom návrhov predložených Donaldom Tuskom na predošlé požiadavky Davida Camerona.