Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na funkciu predsedu Európskej rady bol nominovaný belgický liberál Charles Michel.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 2. júla (TASR) - Novou predsedníčkou Európskej komisie by sa mala stať nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová. Informoval o tom v utorok na Twitteri predseda Európskej rady Donald Tusk s tým, že sa na tom v utorok dohodli lídri na summite EÚ v Bruseli.
Na funkciu predsedu Európskej rady bol nominovaný belgický liberál Charles Michel.
Post šéfa európskej diplomacie by mal pripadnúť ministrovi zahraničných vecí v španielskej ľavicovej vlády Josepovi Borrellovi, rodenému Kataláncovi.
Francúzska Christine Lagardová by sa mala v tejto konštelácii stať šéfkou Európskej centrálnej banky (ECB).
Bývalý socialistický predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz pritom v utorok kritizoval svoju krajanku ako "najslabšiu ministerku v nemeckej vláde".
"Takýto výkon však zjavne stačí, aby sa stala predsedníčkou EK," povedal Schulz pre magazín Der Spiegel.
Ministerstvo obrany pod jej vedením čelí vyšetrovaniu za najímanie predražených poradenských služieb. Nemeckí sociálni demokrati jej okrem toho vyčítajú aj zlý stav nemeckej armády.
Von der Leynenová (60) bude prvou ženou na čele Európskej komisie. Nemci mali naposledy predsedu eurokomisie pred viac než 50 rokmi, keď komisiu vtedajšieho Európskeho hospodárskeho spoločenstva riadil Walter Hallstein.
Von der Leynenová je členkou nemeckej Kresťansko-demokratickej únie (CDU) a pôsobí ako ministerka obrany vo vláde Angely Merkelovej od roku 2013. Aj na tomto poste je prvou ženou v Nemecku. Predtým bola ministerkou práce.
Všeobecne sa považuje za blízku kancelárke Merkelovej a spolu s ňou je jedinou členkou nemeckej vlády, ktorá v nej zastáva nejakú funkciu od roku 2005, kedy sa Merkelová stala kancelárkou.
Je rodáčkou z Bruselu, kde aj vyrastala, povolaním je lekárka. Istý čas sa o nej v Nemecku uvažovalo ako o možnej nástupkyni Merkelovej. Okrem nemčiny hovorí plynule aj anglicky a francúzsky.
V prostredí EÚ si urobila meno pri zostavovaní misie NATO v Egejskom mori počas migračnej krízy v roku 2016 a tiež ako zástankyňa spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ. V rozhovore pre Der Spiegel pred niekoľkými rokmi uviedla, že jej "cieľom sú Spojené štáty európske — na spôsob federálnych štátov ako Švajčiarsko, Nemecko či USA".
Na funkciu predsedu Európskej rady bol nominovaný belgický liberál Charles Michel.
Post šéfa európskej diplomacie by mal pripadnúť ministrovi zahraničných vecí v španielskej ľavicovej vlády Josepovi Borrellovi, rodenému Kataláncovi.
Francúzska Christine Lagardová by sa mala v tejto konštelácii stať šéfkou Európskej centrálnej banky (ECB).
Von der Leynenová bude prvou ženou na čele Európskej komisie
Bývalý socialistický predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz pritom v utorok kritizoval svoju krajanku ako "najslabšiu ministerku v nemeckej vláde".
"Takýto výkon však zjavne stačí, aby sa stala predsedníčkou EK," povedal Schulz pre magazín Der Spiegel.
Ministerstvo obrany pod jej vedením čelí vyšetrovaniu za najímanie predražených poradenských služieb. Nemeckí sociálni demokrati jej okrem toho vyčítajú aj zlý stav nemeckej armády.
Von der Leynenová (60) bude prvou ženou na čele Európskej komisie. Nemci mali naposledy predsedu eurokomisie pred viac než 50 rokmi, keď komisiu vtedajšieho Európskeho hospodárskeho spoločenstva riadil Walter Hallstein.
Von der Leynenová je členkou nemeckej Kresťansko-demokratickej únie (CDU) a pôsobí ako ministerka obrany vo vláde Angely Merkelovej od roku 2013. Aj na tomto poste je prvou ženou v Nemecku. Predtým bola ministerkou práce.
Všeobecne sa považuje za blízku kancelárke Merkelovej a spolu s ňou je jedinou členkou nemeckej vlády, ktorá v nej zastáva nejakú funkciu od roku 2005, kedy sa Merkelová stala kancelárkou.
Je rodáčkou z Bruselu, kde aj vyrastala, povolaním je lekárka. Istý čas sa o nej v Nemecku uvažovalo ako o možnej nástupkyni Merkelovej. Okrem nemčiny hovorí plynule aj anglicky a francúzsky.
V prostredí EÚ si urobila meno pri zostavovaní misie NATO v Egejskom mori počas migračnej krízy v roku 2016 a tiež ako zástankyňa spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ. V rozhovore pre Der Spiegel pred niekoľkými rokmi uviedla, že jej "cieľom sú Spojené štáty európske — na spôsob federálnych štátov ako Švajčiarsko, Nemecko či USA".
