Lídri 28 členských krajín spolu so svojimi partnermi z Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny potvrdili záujem o ďalšie politické a ekonomické zbližovanie.
Autor TASR
Brusel 24. novembra (TASR) - Európska únia a šesť krajín východnej Európy zo skupiny Východného partnerstva sa na piatkovom summite v Bruseli dohodli na posilnení vzájomných vzťahov. Predseda Európskej rady Donald Tusk v tejto súvislosti zdôraznil, že snahy o posilňovanie tohto partnerstva nie sú namierené proti Rusku.
Lídri 28 členských krajín spolu so svojimi partnermi z Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny potvrdili záujem o ďalšie politické a ekonomické zbližovanie.
Diplomati EÚ už pred summitom naznačovali, že rámec rokovaní nebude konfrontačne zameraný voči Rusku, ktoré by mohlo vnímať toto zbližovacie úsilie ako zasahovanie do svojej zóny vplyvu. Zároveň Únia naznačovala, že summit nebude ani prísľubom pre členstvo v tomto zoskupení, čo hneď v úvode summitu potvrdil predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.
"Toto nie je summit o rozšírení ani summit o pristúpení," spresnil Juncker. A zdôraznil, že EÚ má záujem rozvíjať vzťahy s jej dôležitými susedmi a tieto vzťahy musia byť konsolidované.
V spoločnom vyhlásení podpísanom lídrami EÚ a zástupcami šiestich východných krajín sa obe strany dohodli na posilnení budúcich vzťahov, pričom stanovili 20 cieľov spolupráce, ktoré by chceli naplniť do roku 2020.
V prijatom texte sa neuvádza možnosť vstupu niektorej z týchto krajín do EÚ, a to nielen v snahe "nepodráždiť" Rusko ale aj preto, že niektoré z krajín Východného partnerstva takéto ambície ani nemajú.
Predseda Európskej rady Donald Tusk po skončení summitu pred novinármi priznal, že by uprednostnil "ambicióznejšie" závery, ale bolo potrebné zachovať jednotu, aby všetky účastnícke krajiny podpísali spoločný cieľ.
Tusk zároveň zdôraznil, že závery summitu nie sú namierené proti Rusku. "Nie je to geopolitická súťaž krásy medzi Ruskom a EÚ - ale skutočné partnerstvo medzi zvrchovanými krajinami," uviedol.
Lídri 28 členských krajín spolu so svojimi partnermi z Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny potvrdili záujem o ďalšie politické a ekonomické zbližovanie.
Diplomati EÚ už pred summitom naznačovali, že rámec rokovaní nebude konfrontačne zameraný voči Rusku, ktoré by mohlo vnímať toto zbližovacie úsilie ako zasahovanie do svojej zóny vplyvu. Zároveň Únia naznačovala, že summit nebude ani prísľubom pre členstvo v tomto zoskupení, čo hneď v úvode summitu potvrdil predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.
"Toto nie je summit o rozšírení ani summit o pristúpení," spresnil Juncker. A zdôraznil, že EÚ má záujem rozvíjať vzťahy s jej dôležitými susedmi a tieto vzťahy musia byť konsolidované.
V spoločnom vyhlásení podpísanom lídrami EÚ a zástupcami šiestich východných krajín sa obe strany dohodli na posilnení budúcich vzťahov, pričom stanovili 20 cieľov spolupráce, ktoré by chceli naplniť do roku 2020.
V prijatom texte sa neuvádza možnosť vstupu niektorej z týchto krajín do EÚ, a to nielen v snahe "nepodráždiť" Rusko ale aj preto, že niektoré z krajín Východného partnerstva takéto ambície ani nemajú.
Predseda Európskej rady Donald Tusk po skončení summitu pred novinármi priznal, že by uprednostnil "ambicióznejšie" závery, ale bolo potrebné zachovať jednotu, aby všetky účastnícke krajiny podpísali spoločný cieľ.
Tusk zároveň zdôraznil, že závery summitu nie sú namierené proti Rusku. "Nie je to geopolitická súťaž krásy medzi Ruskom a EÚ - ale skutočné partnerstvo medzi zvrchovanými krajinami," uviedol.