Tymošenková kandidovala za prezidentku v rokoch 2010, 2014 a 2019; dvakrát skončila druhá a potom tretia.
Autor TASR
Kyjev 8. júna (TASR) - Bývalá ukrajinská premiérka Julija Tymošenková označila ruského prezidenta Vladimira Putina za "absolútne racionálne, chladné, kruté a čierne zlo". Vyhlásila tiež, že šéf Kremľa je odhodlaný zapísať sa do ruskej histórie po boku Josifa Stalina a Petra Veľkého.
Tymošenková (61) to uviedla v rozhovore pre britský denník The Guardian, ktorý časť z neho zverejnil v stredu.
Expremiérka odmietla názor, že ruský prezident je "blázon". "Koná podľa vlastnej temnej logiky," povedala. "Riadi sa myšlienkou historickej misie a chce vytvoriť impérium. To je jeho hypercieľ pochádzajúci z hlbokej vnútornej túžby a presvedčenia," uviedla.
Tymošenková, líderka tzv. oranžovej revolúcie z roku 2004 a dvojnásobná predsedníčka vlády, absolvovala s Putinom niekoľko stretnutí tvárou v tvár. Rokovania sa uskutočnili v roku 2009 po tom, ako vtedajší premiér Putin zastavil dodávky plynu na Ukrajinu. Tymošenková kandidovala za prezidentku v rokoch 2010, 2014 a 2019; dvakrát skončila druhá a potom tretia.
Podľa jej slov bol Putin "vždy opatrný" v tom, čo hovoril, a vždy mal podozrenie, že ho niekto nahráva. "Je zo školy KGB," povedala. Pred februárovou inváziou Ruska na Ukrajinu sa netajil presvedčením, že "neexistuje taký štát ako Ukrajina a taký národ ako Ukrajinci", zdôraznila.
Jeho ambície presahovali obsadenie ukrajinského územia a zvrhnutie prozápadnej a proaliančnej vlády, naznačila Tymošenková. Jeho geopolitickým cieľom bolo ovládnuť aj Bielorusko, Gruzínsko a Moldavsko a riadiť strednú i východnú Európu vrátane pobaltských štátov tak, ako to robila Moskva za sovietskych čias, dodala.
Tymošenková sa 24. februára, keď Rusko v skorých ranných hodinách začalo viacstupňový vojenský úder na Ukrajinu, nachádzala v Kyjeve. Podľa jej slov vtedy okamžite zmizli všetky politické súperenia a nevraživosť z mierových čias.
V to ráno sa spolu s ďalšími vysokopostavenými opozičnými predstaviteľmi vybrala do prezidentského úradu a stretla sa tam s Volodymyrom Zelenským, proti ktorému v roku 2019 kandidovala.
Ruská vláda ju vždy považovala za nepriateľa, povedala Tymošenková, pričom poukázala na svoju podporu členstva Ukrajiny v EÚ a NATO. V prezidentských voľbách v roku 2010 stála proti Viktorovi Janukovyčovi, ktorého podporovala Moskva. Zo svojej porážky obvinila vtedajšieho odchádzajúceho prezidenta Viktora Juščenka, niekdajšieho spojenca tzv. oranžovej revolúcie.
Nasledujúci rok dal Janukovyč Tymošenkovú uväzniť v prípade, ktorý sa všeobecne považuje za politicky motivovaný. "Putin a Janukovyč ma uväznili. Janukovyč nikdy nebol nezávislým hráčom. Vždy bol Putinovou bábkou," povedala. Z väzenia sa dostala v roku 2014, keď Janukovyč po protikorupčných protestoch v Kyjeve utiekol do Moskvy. O niekoľko týždňov neskôr Putin anektoval Krym a inicioval separatistické povstanie na východe Ukrajiny.
Tymošenková (61) to uviedla v rozhovore pre britský denník The Guardian, ktorý časť z neho zverejnil v stredu.
Expremiérka odmietla názor, že ruský prezident je "blázon". "Koná podľa vlastnej temnej logiky," povedala. "Riadi sa myšlienkou historickej misie a chce vytvoriť impérium. To je jeho hypercieľ pochádzajúci z hlbokej vnútornej túžby a presvedčenia," uviedla.
Tymošenková, líderka tzv. oranžovej revolúcie z roku 2004 a dvojnásobná predsedníčka vlády, absolvovala s Putinom niekoľko stretnutí tvárou v tvár. Rokovania sa uskutočnili v roku 2009 po tom, ako vtedajší premiér Putin zastavil dodávky plynu na Ukrajinu. Tymošenková kandidovala za prezidentku v rokoch 2010, 2014 a 2019; dvakrát skončila druhá a potom tretia.
Podľa jej slov bol Putin "vždy opatrný" v tom, čo hovoril, a vždy mal podozrenie, že ho niekto nahráva. "Je zo školy KGB," povedala. Pred februárovou inváziou Ruska na Ukrajinu sa netajil presvedčením, že "neexistuje taký štát ako Ukrajina a taký národ ako Ukrajinci", zdôraznila.
Jeho ambície presahovali obsadenie ukrajinského územia a zvrhnutie prozápadnej a proaliančnej vlády, naznačila Tymošenková. Jeho geopolitickým cieľom bolo ovládnuť aj Bielorusko, Gruzínsko a Moldavsko a riadiť strednú i východnú Európu vrátane pobaltských štátov tak, ako to robila Moskva za sovietskych čias, dodala.
Tymošenková sa 24. februára, keď Rusko v skorých ranných hodinách začalo viacstupňový vojenský úder na Ukrajinu, nachádzala v Kyjeve. Podľa jej slov vtedy okamžite zmizli všetky politické súperenia a nevraživosť z mierových čias.
V to ráno sa spolu s ďalšími vysokopostavenými opozičnými predstaviteľmi vybrala do prezidentského úradu a stretla sa tam s Volodymyrom Zelenským, proti ktorému v roku 2019 kandidovala.
Ruská vláda ju vždy považovala za nepriateľa, povedala Tymošenková, pričom poukázala na svoju podporu členstva Ukrajiny v EÚ a NATO. V prezidentských voľbách v roku 2010 stála proti Viktorovi Janukovyčovi, ktorého podporovala Moskva. Zo svojej porážky obvinila vtedajšieho odchádzajúceho prezidenta Viktora Juščenka, niekdajšieho spojenca tzv. oranžovej revolúcie.
Nasledujúci rok dal Janukovyč Tymošenkovú uväzniť v prípade, ktorý sa všeobecne považuje za politicky motivovaný. "Putin a Janukovyč ma uväznili. Janukovyč nikdy nebol nezávislým hráčom. Vždy bol Putinovou bábkou," povedala. Z väzenia sa dostala v roku 2014, keď Janukovyč po protikorupčných protestoch v Kyjeve utiekol do Moskvy. O niekoľko týždňov neskôr Putin anektoval Krym a inicioval separatistické povstanie na východe Ukrajiny.