Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 22. november 2024Meniny má Cecília
< sekcia Zahraničie

Ukrajinci žiadajú zatknutie a väzbu pre sudcu v Tymošenkovej kauze

Julia Tymošenková Foto: TASR/AP

Kontroverzný súdny proces na kyjevskom súde, ktorý kritizovali USA aj EÚ, sa po troch mesiacoch zavŕšil 30. septembra 2011.

Kyjev 20. júna (TASR) - Ukrajinská generálna prokuratúra zaslala na najvyšší súd doklady potrebné na zadržanie a vzatie do väzby sudcu Rodiona Kirejeva, ktorý svojho času vyniesol rozsudok nad ukrajinskou expremiérkou Julijou Tymošenkovou. Informoval o tom dnes denník Segodňa s odvolaním sa na predsedu najvyššieho súdu Jaroslava Romaňuka.

Podľa prokuratúry Kirejev "zámerne vyniesol nespravodlivý verdikt, keď jej zmenil zákaz opustiť mesto na vzatie do väzby; zámerne, systematicky a hrubo porušoval právo Tymošenkovej na obhajobu; a v jej kauze vyniesol nespravodlivý rozsudok".

Ako pripomenula agentúra Ukrinform, Kirejev v roku 2011 počas súdneho procesu rozhodol o zatknutí Tymošenkovej a neskôr ju za zneužitie právomocí v súvislosti s nevýhodnou zmluvou na nákup ruského plynu odsúdil na 7,5 roka väzenia.

Kontroverzný súdny proces na kyjevskom súde, ktorý kritizovali USA aj EÚ, sa po troch mesiacoch zavŕšil 30. septembra 2011. Tymošenková označovala proces za politicky motivovaný, zinscenovaný jej politickým rivalom, medzičasom zosadeným prezidentom Viktorom Janukovyčom. Sama trvala na svojej nevine, ale predpovedala odsudzujúci verdikt.

Z väzenia Tymošenkovú prepustili vo februári tohto roku na základe rozhodnutia parlamentu, ktorý odkriminalizoval skutok, ktorého sa údajne dopustila. Znamená to, že Tymošenková nespáchala nijaký trestný čin.

Európska únia žiadala jej prepustenie ako jednu z podmienok podpisu asociačných zmlúv s Ukrajinou, čo prezident Janukovyč odmietol. Nepodpísanie zmlúv v konečnom dôsledku vlani na jeseň viedlo k mohutným protivládnym demonštráciám, zmene vedenia krajiny i k predčasným prezidentským voľbám.

Tieto zmeny však súčasne vyvolali separatistické nálady na Kryme, ktorý sa medzičasom stal súčasťou Ruskej federácie, ako aj na juhu a východe Ukrajiny, kde vznikli dve nikým neuznané samozvané ľudové republiky - Luhanská a Donecká. Táto časť Ukrajiny je od polovice apríla dejiskom tzv. protiteroristickej operácie vládnych síl.