Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Medzi členskými štátmi EÚ a inštitúciami Únie sa dlhodobo vedie debata o suverenite - kto ju má a kto ju stratil. Bátora túto debatu označil za márnu.
Autor TASR
Praha 31. augusta (TASR) – Na medzinárodnej konferencii Globsec v Prahe sa v sobotu okrem iného diskutovalo aj o prioritách novej Európskej komisie. Účastníci panelu sa zhodli, že EK musí hrať kľúčovú úlohu, zodpovedné sú však aj členské štáty Európskej únie. Vyslovili sa tiež v prospech posilnenia obranyschopnosti a konkurencieschopnosti EÚ, informuje osobitný spravodajca TASR.
"Výzvy, ktorým čelí Európska únia dnes, sú v porovnaní s tými predchádzajúcimi fundamentálnej povahy. V posledných rokoch sa ukázalo, že z globalizácie vyplývajúca vzájomná prepojenosť je zdrojom výhod, ale aj zraniteľnosti a hrozieb," vyhlásil počas panelu slovenský politológ a profesor na Univerzite Komenského Jozef Bátora.
Medzi členskými štátmi EÚ a inštitúciami Únie sa dlhodobo vedie debata o suverenite - kto ju má a kto ju stratil. Bátora túto debatu označil za márnu, pretože ak sú podľa neho schopné a suverénne členské štáty, potom je taká aj samotná EÚ. O princípe suverenity by sa preto malo začať uvažovať z hľadiska spolupráce, dodal.
Nová Európska komisia by podľa politológa mala posilniť koordinačnú funkciu v EÚ. Ako úspešný príklad uviedol reakciu na pandémiu Covid-19 pri zabezpečovaní vakcín alebo ochranných rúšok. Ďalším z jeho návrhov je, aby EK posilnila svoju schopnosť vymáhať princíp kondicionality v rámci EÚ. V tejto súvislosti poznamenal, že za posledné roky sa európske finančné prostriedky poskytovali aj rastúcim autokratickým režimom vnútri Únie. Podľa neho by sa tiež mohla zamerať na lepšiu spoluprácu v oblasti kybernetiky a boja proti hybridným hrozbám a stať sa hnacou silou konkurencieschopnosti EÚ.
Bývalý rakúsky vicekancelár Wilhelm Molterer v nadväznosti povedal, že EÚ sa musí snažiť byť kľúčovým aktérom v súčasnom svetovom poriadku, a to prostredníctvom posilnenia svojej obrany a bezpečnosti. Vďaka tomu sa podľa neho stane rešpektovanou svetovou mocnosťou. Upozornil, že tradičné chápanie moci ako dominantného konceptu sa opäť dostáva do popredia a EÚ v tomto smere nesmie byť naivná.
Za kľúčovú prioritu pre novú EK Molterer považuje rozvoj kapitálového trhu spôsobom, ktorý podporuje nielen začínajú firmy, ale aj rastúce spoločnosti. Podľa neho je tiež potrebné dodržať ciele Európskej zelenej dohody, ale zmeniť jej implementáciu.
Bývalý kancelár sa tiež domnieva, že EÚ urobila veľkú chybu, keď sa odklonila od princípu neutrality politikov v oblasti technológií. Tou sa podľa neho majú zaoberať podnikatelia a výskumníci. Zároveň vyjadril presvedčenie, že EÚ z dlhodobého hľadiska potrebuje migráciu a musí byť odvážna v otázke rozširovania o ďalšie krajiny. Zabrzdenie tohto procesu v regióne západného Balkánu podľa neho Úniu oslabuje.
Jeden z krokov, ktoré EK môže urobiť, je menej regulovať, vyhlásil Jan Teachau z organizácie Eurasia Group. Zároveň je podľa neho nutné európske riešenie "komplikovanej" otázky migrácie. Tvrdí tiež, že EK si oproti niektorým členským štátom Únie uvedomuje geopolitickú hrozbu, ktorú predstavuje Čína, a to sa môže dostať do rozporu s plánom rastu a konkurencieschopnosti.
(osobitný spravodajca TASR Samuel Randík)
"Výzvy, ktorým čelí Európska únia dnes, sú v porovnaní s tými predchádzajúcimi fundamentálnej povahy. V posledných rokoch sa ukázalo, že z globalizácie vyplývajúca vzájomná prepojenosť je zdrojom výhod, ale aj zraniteľnosti a hrozieb," vyhlásil počas panelu slovenský politológ a profesor na Univerzite Komenského Jozef Bátora.
Medzi členskými štátmi EÚ a inštitúciami Únie sa dlhodobo vedie debata o suverenite - kto ju má a kto ju stratil. Bátora túto debatu označil za márnu, pretože ak sú podľa neho schopné a suverénne členské štáty, potom je taká aj samotná EÚ. O princípe suverenity by sa preto malo začať uvažovať z hľadiska spolupráce, dodal.
Nová Európska komisia by podľa politológa mala posilniť koordinačnú funkciu v EÚ. Ako úspešný príklad uviedol reakciu na pandémiu Covid-19 pri zabezpečovaní vakcín alebo ochranných rúšok. Ďalším z jeho návrhov je, aby EK posilnila svoju schopnosť vymáhať princíp kondicionality v rámci EÚ. V tejto súvislosti poznamenal, že za posledné roky sa európske finančné prostriedky poskytovali aj rastúcim autokratickým režimom vnútri Únie. Podľa neho by sa tiež mohla zamerať na lepšiu spoluprácu v oblasti kybernetiky a boja proti hybridným hrozbám a stať sa hnacou silou konkurencieschopnosti EÚ.
Bývalý rakúsky vicekancelár Wilhelm Molterer v nadväznosti povedal, že EÚ sa musí snažiť byť kľúčovým aktérom v súčasnom svetovom poriadku, a to prostredníctvom posilnenia svojej obrany a bezpečnosti. Vďaka tomu sa podľa neho stane rešpektovanou svetovou mocnosťou. Upozornil, že tradičné chápanie moci ako dominantného konceptu sa opäť dostáva do popredia a EÚ v tomto smere nesmie byť naivná.
Za kľúčovú prioritu pre novú EK Molterer považuje rozvoj kapitálového trhu spôsobom, ktorý podporuje nielen začínajú firmy, ale aj rastúce spoločnosti. Podľa neho je tiež potrebné dodržať ciele Európskej zelenej dohody, ale zmeniť jej implementáciu.
Bývalý kancelár sa tiež domnieva, že EÚ urobila veľkú chybu, keď sa odklonila od princípu neutrality politikov v oblasti technológií. Tou sa podľa neho majú zaoberať podnikatelia a výskumníci. Zároveň vyjadril presvedčenie, že EÚ z dlhodobého hľadiska potrebuje migráciu a musí byť odvážna v otázke rozširovania o ďalšie krajiny. Zabrzdenie tohto procesu v regióne západného Balkánu podľa neho Úniu oslabuje.
Jeden z krokov, ktoré EK môže urobiť, je menej regulovať, vyhlásil Jan Teachau z organizácie Eurasia Group. Zároveň je podľa neho nutné európske riešenie "komplikovanej" otázky migrácie. Tvrdí tiež, že EK si oproti niektorým členským štátom Únie uvedomuje geopolitickú hrozbu, ktorú predstavuje Čína, a to sa môže dostať do rozporu s plánom rastu a konkurencieschopnosti.
(osobitný spravodajca TASR Samuel Randík)
