Niektoré z organizácií, ktorým bolo nariadené ukončiť svoju činnosť, boli súčasťou volebnej monitorovacej misie počas januárových prezidentských volieb.
Autor TASR
Kampala 20. augusta (TASR) - Ugandská vláda v piatok oznámila, že zakázala činnosť 54 mimovládnych organizácií. Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej ide o "výrazné vystupňovanie úsilia tamojšej vlády sprísniť kontrolu nad občianskou spoločnosťou".
Ugandský Národný úrad pre mimovládne organizácie, ktorý patrí pod ministerstvo vnútra, oznámil, že "zatvorenie mimovládok nadobudlo účinnosť okamžite". Úrad vo vyhlásení uviedol, že rozhodnutie bolo prijaté v dôsledku toho, že organizácie nedodržali právne predpisy, ktoré sa týkajú ich činnosti.
Niektoré z organizácií, ktorým bolo nariadené ukončiť svoju činnosť, boli súčasťou volebnej monitorovacej misie počas januárových prezidentských volieb. Dohliadanie na priebeh hlasovania skomplikovali zatknutia nezávislých pozorovateľov a odmietnutie akreditácie mnohým členom pozorovateľskej misie USA. Európska únia ako ďalší významný pozorovateľ uviedla, že jej ponuka na vyslanie volebných expertov "nebola prijatá".
Víťazom volieb so ziskom 58,6 percenta hlasov sa podľa oficiálnych výsledkov stal dlhoročný ugandský prezident Yoweri Museveni, ktorý si tak zabezpečil šiesty mandát hlavy štátu.
Voľby zo 16. januára sprevádzalo najhoršie predvolebné násilie od roku 1986, keď sa Museveni ujal moci. Opoziční kandidáti boli často terčom represií.
Právnici ugandského opozičného lídra Bobiho Wina podali na Medzinárodnom trestnom súde (ICC) so sídlom v Haagu začiatkom januára žalobu v súvislosti s údajným mučením a iným zneužívaním zo strany ugandských bezpečnostných síl.
Ugandský Národný úrad pre mimovládne organizácie, ktorý patrí pod ministerstvo vnútra, oznámil, že "zatvorenie mimovládok nadobudlo účinnosť okamžite". Úrad vo vyhlásení uviedol, že rozhodnutie bolo prijaté v dôsledku toho, že organizácie nedodržali právne predpisy, ktoré sa týkajú ich činnosti.
Niektoré z organizácií, ktorým bolo nariadené ukončiť svoju činnosť, boli súčasťou volebnej monitorovacej misie počas januárových prezidentských volieb. Dohliadanie na priebeh hlasovania skomplikovali zatknutia nezávislých pozorovateľov a odmietnutie akreditácie mnohým členom pozorovateľskej misie USA. Európska únia ako ďalší významný pozorovateľ uviedla, že jej ponuka na vyslanie volebných expertov "nebola prijatá".
Víťazom volieb so ziskom 58,6 percenta hlasov sa podľa oficiálnych výsledkov stal dlhoročný ugandský prezident Yoweri Museveni, ktorý si tak zabezpečil šiesty mandát hlavy štátu.
Voľby zo 16. januára sprevádzalo najhoršie predvolebné násilie od roku 1986, keď sa Museveni ujal moci. Opoziční kandidáti boli často terčom represií.
Právnici ugandského opozičného lídra Bobiho Wina podali na Medzinárodnom trestnom súde (ICC) so sídlom v Haagu začiatkom januára žalobu v súvislosti s údajným mučením a iným zneužívaním zo strany ugandských bezpečnostných síl.