Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vo vysielaní rozhlasovej stanice Hlas Ameriky to podľa agentúry Ukrinfom uviedol námestník riaditeľa AI pre Európu a Strednú Áziu Denis Krivošejev.
Autor TASR
Kyjev 9. apríla (TASR) - Ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI) vyzvala na prešetrenie správ o mučení, krutom zaobchádzaní a zabíjaní zajatcov, ktorého sa na východe Ukrajiny údajne dopúšťajú proruské sily. Vo vysielaní rozhlasovej stanice Hlas Ameriky to podľa agentúry Ukrinfom uviedol námestník riaditeľa AI pre Európu a Strednú Áziu Denis Krivošejev.
Podľa jeho slov nové materiály, ktoré má AI k dispozícii, "potvrdzujú naše podozrenia". Ak sa potvrdia správy o mučení, krutosti, zabíjaní vojnových zajatcov alebo tých, ktorí sa dobrovoľne vzdali, "pôjde o vojnové zločiny". Zdôraznil, že konanie tohto druhu musia byť čo najrýchlejšie prešetrené a páchatelia musia predstúpiť pre súd legálne uznaného štátu.
Krivošejev ako príklad uviedol osud ukrajinského vojaka Ihora Branovického, ktorý bol jedným z obrancov letiska v Donecku. Na portáli YouTube sa objavil záznam z jeho výsluchu, na ktorom na jeho tvári badať rany po bití. V zajatí bol až do svojej smrti - podľa výpovedí svedkov ho ranou do tyla zastrelil jeden z veliteľov proruských separatistov.
Branovického telo neskôr vrátili rodine. Pohreb sa konal v Kyjeve 3. apríla, spresnila agentúra Ukrinform, podľa ktorej prípad vyšetrujú ukrajinské tajné služby.
Agentúra UNIAN citovala z článku, ktorý denník Kyiv Post zverejnil 6. apríla. Veliteľ proruského pluku Sparta, ruský občan Arsenij Pavlov, známy aj pod bojovou prezývkou Motorola, v ňom tvrdí, že "zastrelil najmenej 15 zajatých vládnych vojakov". UNIAN predpokladá, že mohol zastreliť aj Branovického.
AI vo svojom dnešnom vyhlásení uviedla, že preštudovala zábery zachytávajúce najmenej štyroch ukrajinských vojakov, ktorých v zajatí vypočúvali proruské milície a ktorí sú preukázateľne po smrti. Strelné rany na ich hlavách a telách svedčia podľa AI o tom, že boli v zajatí zastrelení.
Počas rok trvajúceho ozbrojeného konfliktu sa do zajatia dostali stovky vojakov znepriatelených strán, ktoré sa navzájom obviňujú zo zlého zaobchádzania s nimi. Výmena zajatcov bola súčasťou dohody podpísanej v Minsku 12. februára. Mala sa uskutočniť začiatkom marca systémom "všetkých za všetkých". V stanovenom termíne sa ale dohodu neporadilo splniť a momentálne jej realizácia viazne.
Nové dôkazy o páchaní vrážd vo forme de facto popráv bez rozhodnutia súdu svedčia podľa AI o nutnosti ich okamžitého prešetrenia a prijatia ďalších opatrení na riešenie humanitárnej krízy a krízy v oblasti rešpektovania ľudských práv na východe Ukrajiny.
Podľa jeho slov nové materiály, ktoré má AI k dispozícii, "potvrdzujú naše podozrenia". Ak sa potvrdia správy o mučení, krutosti, zabíjaní vojnových zajatcov alebo tých, ktorí sa dobrovoľne vzdali, "pôjde o vojnové zločiny". Zdôraznil, že konanie tohto druhu musia byť čo najrýchlejšie prešetrené a páchatelia musia predstúpiť pre súd legálne uznaného štátu.
Krivošejev ako príklad uviedol osud ukrajinského vojaka Ihora Branovického, ktorý bol jedným z obrancov letiska v Donecku. Na portáli YouTube sa objavil záznam z jeho výsluchu, na ktorom na jeho tvári badať rany po bití. V zajatí bol až do svojej smrti - podľa výpovedí svedkov ho ranou do tyla zastrelil jeden z veliteľov proruských separatistov.
Branovického telo neskôr vrátili rodine. Pohreb sa konal v Kyjeve 3. apríla, spresnila agentúra Ukrinform, podľa ktorej prípad vyšetrujú ukrajinské tajné služby.
Agentúra UNIAN citovala z článku, ktorý denník Kyiv Post zverejnil 6. apríla. Veliteľ proruského pluku Sparta, ruský občan Arsenij Pavlov, známy aj pod bojovou prezývkou Motorola, v ňom tvrdí, že "zastrelil najmenej 15 zajatých vládnych vojakov". UNIAN predpokladá, že mohol zastreliť aj Branovického.
AI vo svojom dnešnom vyhlásení uviedla, že preštudovala zábery zachytávajúce najmenej štyroch ukrajinských vojakov, ktorých v zajatí vypočúvali proruské milície a ktorí sú preukázateľne po smrti. Strelné rany na ich hlavách a telách svedčia podľa AI o tom, že boli v zajatí zastrelení.
Počas rok trvajúceho ozbrojeného konfliktu sa do zajatia dostali stovky vojakov znepriatelených strán, ktoré sa navzájom obviňujú zo zlého zaobchádzania s nimi. Výmena zajatcov bola súčasťou dohody podpísanej v Minsku 12. februára. Mala sa uskutočniť začiatkom marca systémom "všetkých za všetkých". V stanovenom termíne sa ale dohodu neporadilo splniť a momentálne jej realizácia viazne.
Nové dôkazy o páchaní vrážd vo forme de facto popráv bez rozhodnutia súdu svedčia podľa AI o nutnosti ich okamžitého prešetrenia a prijatia ďalších opatrení na riešenie humanitárnej krízy a krízy v oblasti rešpektovania ľudských práv na východe Ukrajiny.
