Na 18-mesačnú vojenskú službu budú opäť povolávaní Ukrajinci vo veku 20-27 rokov.
Autor TASR
Kyjev 20. decembra (TASR) - Ukrajinská vláda plánuje v roku 2015 vynaložiť v prepočte 5,7 miliardy eur, čo je päť percent zo štátneho rozpočtu, na rozvoj armády a bezpečnostných zložiek, pričom hodlá opäť zaviesť brannú povinnosť.
Informovala o tom dnes agentúra Reuters, citujúc najvyšší bezpečnostný úrad.
"Víťazstvo je (našou) jedinou možnosťou," uviedol tajomník Národnej bezpečnostnej a obrannej rady (RNBOU) Oleksandr Turčynov, podľa ktorého ide voči minulému roku o "kolosálne" zvýšenie finančných prostriedkov.
Šéf RNBOU zároveň oznámil, že na 18-mesačnú vojenskú službu budú opäť povolávaní Ukrajinci vo veku 20-27 rokov. Ukrajinský prezident Petro Porošenko skôr zdôraznil, že títo odvedenci nebudú musieť slúžiť v predných líniách.
Proruský separatizmus, ktorý v apríli vypukol na východe krajiny, si vyžiadal už vyše 4700 mŕtvych. Hoci sa násilie počas uplynulých týždňov zmiernilo, podľa Kyjeva je treba posilniť armádu pre prípadné hrozby v budúcnosti.
Povstanie separatistov z Luhanskej a Doneckej oblasti, ktorí bojujú proti centrálnej ukrajinskej vláde a požadujú pripojenie k Ruskej federácii, sa začalo mesiac po tom, ako Moskva anektovala čiernomorský polostrov Krym.
Prozápadné úrady v Kyjeve obviňujú zo zosnovania povstania na východe štátu Rusko, ktoré malo k tomuto kroku prikročiť po zosadení bývalého promoskovského prezidenta Viktora Janukovyča. Kremeľ však tieto tvrdenia odmieta.
Informovala o tom dnes agentúra Reuters, citujúc najvyšší bezpečnostný úrad.
"Víťazstvo je (našou) jedinou možnosťou," uviedol tajomník Národnej bezpečnostnej a obrannej rady (RNBOU) Oleksandr Turčynov, podľa ktorého ide voči minulému roku o "kolosálne" zvýšenie finančných prostriedkov.
Šéf RNBOU zároveň oznámil, že na 18-mesačnú vojenskú službu budú opäť povolávaní Ukrajinci vo veku 20-27 rokov. Ukrajinský prezident Petro Porošenko skôr zdôraznil, že títo odvedenci nebudú musieť slúžiť v predných líniách.
Proruský separatizmus, ktorý v apríli vypukol na východe krajiny, si vyžiadal už vyše 4700 mŕtvych. Hoci sa násilie počas uplynulých týždňov zmiernilo, podľa Kyjeva je treba posilniť armádu pre prípadné hrozby v budúcnosti.
Povstanie separatistov z Luhanskej a Doneckej oblasti, ktorí bojujú proti centrálnej ukrajinskej vláde a požadujú pripojenie k Ruskej federácii, sa začalo mesiac po tom, ako Moskva anektovala čiernomorský polostrov Krym.
Prozápadné úrady v Kyjeve obviňujú zo zosnovania povstania na východe štátu Rusko, ktoré malo k tomuto kroku prikročiť po zosadení bývalého promoskovského prezidenta Viktora Janukovyča. Kremeľ však tieto tvrdenia odmieta.