Spomedzi 39 úradníkov 19 požiadalo o ukončenie pracovného pomeru na vlastnú žiadosť, zvyšných 20 prepustia na základe lustračného zákona.
Autor TASR
Kyjev 16. októbra (TASR) - Ukrajinská vláda v rámci realizácie zákona o lustráciách prepustí 39 vládnych úradníkov, informovala dnes agentúra Ukrinform s odvolaním sa na vyhlásenie ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka.
Jaceňuk spresnil, že spomedzi 39 úradníkov 19 požiadalo o ukončenie pracovného pomeru na vlastnú žiadosť, zvyšných 20 prepustia na základe lustračného zákona.
Premiér ďalej informoval, že vláda adresovala prezidentovi Petrovi Porošenkovi žiadosť o odvolanie predsedu Kirovhradskej oblastnej rady, keďže ani on neprešiel lustračnou previerkou. Podobne je to aj v prípade ďalších desiatich vysokých štátnych úradníkov, uviedla agentúra Ukrinform. Podľa Jaceňuka ide o prvých námestníkov ministrov, námestníkov ministrov, vedúcich ústredných orgánov výkonnej moci i členov vládnych komisií. Jaceňuk spresnil, že v súlade s lustračným zákonom tieto osoby nesmú desať rokov pôsobiť v štátnej správe.
Platí od dnešného dňa
Ukrajinský parlament schválil návrh lustračného zákona 16. septembra. Predseda parlamentu Oleksandr Turčynov ho podpísal 25. septembra a prezident Porošenko 9. októbra. Zákon nadobudol účinnosť dnešným dňom.
Lustračný zákon sa vzťahuje na zhruba milión štátnych zamestnancov vrátane vysokopostavených vládnych úradníkov. Previerkam sa podrobia všetci členovia vlády, zamestnanci ministerstva vnútra, tajnej služby a prokuratúry, uviedol pred časom Jaceňuk s tým, že "pôjde o celú vertikálu moci".
Legislatíva zavádza osobitné previerky "osôb oprávnených vykonávať funkcie na úrovni štátu alebo miestnej samosprávy", ako aj previerky kandidátov na takéto posty.
Lustračným osvedčením bude musieť disponovať ukrajinský prezident, predseda parlamentu, predseda vlády a vicepremiéri, šéf národnej bezpečnostnej služby, guvernér národnej banky, poslanci parlamentu, sudcovia, predstavitelia armády a členovia ústrednej volebnej komisie.
Požadované osvedčenie nebudú môcť získať osoby, ktoré medzi 25. februárom 2010 a 22. februárom 2014 (za úradovania prezidenta Viktora Janukovyča) zastávali vedúce pozície v štátnej exekutíve, bezpečnostnej službe, národnej banke alebo prokuratúre.
Zákaz sa vzťahuje aj na všetkých príslušníkov bezpečnostných a súdnych orgánov a miestnych predstaviteľov, ktorí spôsobili ujmu na živote, zdraví alebo majetku účastníkom protestov na kyjevskom Majdane.
Do rovnakej skupiny sú zaradené aj osoby, ktoré pred vyhlásením nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 zastávali čelné funkcie v sovietskej komunistickej strane a v ďalších politických a bezpečnostných zložkách sovietskeho režimu.
Z lustrácií budú vopred vylúčení aj jednotlivci zodpovední za potláčanie hnutia za nezávislosť Ukrajiny v čase druhej svetovej vojny a v povojnových rokoch.
Zákon bol v čase schvaľovania terčom ostrej kritiky. Na nesúlad s ukrajinskou ústavou, ako aj ďalšími právnymi normami upozorňoval okrem iných aj generálny prokurátor Vitalij Jarema, ktorý vyslovil predpoklad, že lustračný zákon povedie k podaniu množstva sťažností ukrajinskými občanmi na súdoch, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva.
Jaceňuk spresnil, že spomedzi 39 úradníkov 19 požiadalo o ukončenie pracovného pomeru na vlastnú žiadosť, zvyšných 20 prepustia na základe lustračného zákona.
Premiér ďalej informoval, že vláda adresovala prezidentovi Petrovi Porošenkovi žiadosť o odvolanie predsedu Kirovhradskej oblastnej rady, keďže ani on neprešiel lustračnou previerkou. Podobne je to aj v prípade ďalších desiatich vysokých štátnych úradníkov, uviedla agentúra Ukrinform. Podľa Jaceňuka ide o prvých námestníkov ministrov, námestníkov ministrov, vedúcich ústredných orgánov výkonnej moci i členov vládnych komisií. Jaceňuk spresnil, že v súlade s lustračným zákonom tieto osoby nesmú desať rokov pôsobiť v štátnej správe.
Platí od dnešného dňa
Ukrajinský parlament schválil návrh lustračného zákona 16. septembra. Predseda parlamentu Oleksandr Turčynov ho podpísal 25. septembra a prezident Porošenko 9. októbra. Zákon nadobudol účinnosť dnešným dňom.
Lustračný zákon sa vzťahuje na zhruba milión štátnych zamestnancov vrátane vysokopostavených vládnych úradníkov. Previerkam sa podrobia všetci členovia vlády, zamestnanci ministerstva vnútra, tajnej služby a prokuratúry, uviedol pred časom Jaceňuk s tým, že "pôjde o celú vertikálu moci".
Legislatíva zavádza osobitné previerky "osôb oprávnených vykonávať funkcie na úrovni štátu alebo miestnej samosprávy", ako aj previerky kandidátov na takéto posty.
Lustračným osvedčením bude musieť disponovať ukrajinský prezident, predseda parlamentu, predseda vlády a vicepremiéri, šéf národnej bezpečnostnej služby, guvernér národnej banky, poslanci parlamentu, sudcovia, predstavitelia armády a členovia ústrednej volebnej komisie.
Požadované osvedčenie nebudú môcť získať osoby, ktoré medzi 25. februárom 2010 a 22. februárom 2014 (za úradovania prezidenta Viktora Janukovyča) zastávali vedúce pozície v štátnej exekutíve, bezpečnostnej službe, národnej banke alebo prokuratúre.
Zákaz sa vzťahuje aj na všetkých príslušníkov bezpečnostných a súdnych orgánov a miestnych predstaviteľov, ktorí spôsobili ujmu na živote, zdraví alebo majetku účastníkom protestov na kyjevskom Majdane.
Do rovnakej skupiny sú zaradené aj osoby, ktoré pred vyhlásením nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 zastávali čelné funkcie v sovietskej komunistickej strane a v ďalších politických a bezpečnostných zložkách sovietskeho režimu.
Z lustrácií budú vopred vylúčení aj jednotlivci zodpovední za potláčanie hnutia za nezávislosť Ukrajiny v čase druhej svetovej vojny a v povojnových rokoch.
Zákon bol v čase schvaľovania terčom ostrej kritiky. Na nesúlad s ukrajinskou ústavou, ako aj ďalšími právnymi normami upozorňoval okrem iných aj generálny prokurátor Vitalij Jarema, ktorý vyslovil predpoklad, že lustračný zákon povedie k podaniu množstva sťažností ukrajinskými občanmi na súdoch, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva.