Medzičasom Rumunsko v pondelok oznámilo, že vyhostí jedného ruského diplomata.
Autor TASR
Kyjev 26. apríla (TASR) – Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba navrhol svojmu českému kolegovi Jakubovi Kulhánkovi, aby českí diplomati vyhostení z Ruska pracovali na veľvyslanectve ČR v Kyjeve.
Uvádza sa to v správe zverejnenej na webovej stránke ukrajinského ministerstva zahraničných vecí, informovala agentúra Ukrinform. Kuleba prišiel s týmto návrhom v telefonáte s nedávno vymenovaným šéfom rezortu českej diplomacie.
Vyhlásení ukrajinského ministerstva obsahuje ubezpečenie, že „najbližší priatelia sa môžu spoľahnúť na vzájomnú podporu v čase veľkých výziev". Dodáva sa v ňom, že ukrajinská strana privíta vyslanie českých diplomatov vyhostených z Moskvy, „aby posilnili diplomatickú prítomnosť ČR na Ukrajine v prospech rozvoja vzťahov medzi našimi štátmi a národmi".
Diplomatická roztržka medzi Prahou a Moskvou pre dôvodné podozrenie českej strany, že ruská vojenská rozviedka GRU stojí za výbuchmi v muničnom sklade, ku ktorým došlo v roku 2014 vo Vrběticiach, vypukla predminulú sobotu (17. apríla). Česko kvôli nej vyhostilo 18 zamestnancov ruskej ambasády v Prahe. Moskva reagovala vyhostením 20 pracovníkov českého veľvyslanectva v Moskve. Minulý štvrtok české ministerstvo zahraničných vecí informovalo o nútenom odchode ďalších ruských diplomatov z Česka, a to do konca mája. Moskva následne oznámila, že v počtoch pracovníkov ambasád prechádza na „striktnú paritu".
Na znak solidarity s ČR vláda SR minulý týždeň oznámila, že ruskú ambasádu v Bratislave budú musieť opustiť traja jej zamestnanci. Podobný krok týkajúci sa spolu štyroch ruských diplomatov oznámili aj Litva, Lotyšsko a Estónsko.
V hlavných mestách členských štátov EÚ pokračujú rozhovory o vyhostení ďalších ruských diplomatov, napísal podľa portálu Novinky.cz spravodajský web Euobserver, ktorý sa pritom odvolal na diplomatické zdroje. Avizoval, že k takémuto kroku by sa mohli odhodlať Bulharsko, Rumunsko a Poľsko. Medzičasom Rumunsko v pondelok oznámilo, že vyhostí jedného ruského diplomata.
Web Euobserver dodal, že podľa diplomatických zdrojov medzi západoeurópskymi štátmi badať menšiu ochotu zaviesť proti Rusku podobné reštrikcie.
Uvádza sa to v správe zverejnenej na webovej stránke ukrajinského ministerstva zahraničných vecí, informovala agentúra Ukrinform. Kuleba prišiel s týmto návrhom v telefonáte s nedávno vymenovaným šéfom rezortu českej diplomacie.
Vyhlásení ukrajinského ministerstva obsahuje ubezpečenie, že „najbližší priatelia sa môžu spoľahnúť na vzájomnú podporu v čase veľkých výziev". Dodáva sa v ňom, že ukrajinská strana privíta vyslanie českých diplomatov vyhostených z Moskvy, „aby posilnili diplomatickú prítomnosť ČR na Ukrajine v prospech rozvoja vzťahov medzi našimi štátmi a národmi".
Diplomatická roztržka medzi Prahou a Moskvou pre dôvodné podozrenie českej strany, že ruská vojenská rozviedka GRU stojí za výbuchmi v muničnom sklade, ku ktorým došlo v roku 2014 vo Vrběticiach, vypukla predminulú sobotu (17. apríla). Česko kvôli nej vyhostilo 18 zamestnancov ruskej ambasády v Prahe. Moskva reagovala vyhostením 20 pracovníkov českého veľvyslanectva v Moskve. Minulý štvrtok české ministerstvo zahraničných vecí informovalo o nútenom odchode ďalších ruských diplomatov z Česka, a to do konca mája. Moskva následne oznámila, že v počtoch pracovníkov ambasád prechádza na „striktnú paritu".
Na znak solidarity s ČR vláda SR minulý týždeň oznámila, že ruskú ambasádu v Bratislave budú musieť opustiť traja jej zamestnanci. Podobný krok týkajúci sa spolu štyroch ruských diplomatov oznámili aj Litva, Lotyšsko a Estónsko.
V hlavných mestách členských štátov EÚ pokračujú rozhovory o vyhostení ďalších ruských diplomatov, napísal podľa portálu Novinky.cz spravodajský web Euobserver, ktorý sa pritom odvolal na diplomatické zdroje. Avizoval, že k takémuto kroku by sa mohli odhodlať Bulharsko, Rumunsko a Poľsko. Medzičasom Rumunsko v pondelok oznámilo, že vyhostí jedného ruského diplomata.
Web Euobserver dodal, že podľa diplomatických zdrojov medzi západoeurópskymi štátmi badať menšiu ochotu zaviesť proti Rusku podobné reštrikcie.