Kyjev 26. júla (TASR) - Ukrajinská pravoslávna cirkev (UPC) v tomto roku slávi 1030. výročie prijatia krstu Rusi a 30. výročie obnovenia mníšskeho života v kláštornom komplexe Kyjevskopečerská lavra. Už v piatok (27.júla) sa v Kyjeve uskutoční ďakovná bohoslužba, ktorú bude viesť metropolita Onufrij spolu s ďalšími členmi UPC a hosťami z miestnych pravoslávnych cirkví z celého sveta. Ako ďalej informoval archiepiskop Kliment z informačného a osvetového oddelenia UPC, Deň krstu Rusi-Ukrajiny, pripadajúci na 28. júla, bude v tomto jubilejnom roku unikátnym, keďže veriaci sa budú môcť modliť pred relikviami siedmich svätých.

V súvislosti s Dňom krstu Rusi sa v dňoch 27.-28. júla uskutočnia slávnostné bohoslužby v pravoslávnom monastierskom komplexe Svätej Kyjevsko-pečerskej lavre v Kyjeve. Portál UPC uviedol, že veriaci si budú môcť uctiť relikvie kniežaťa Vladimira, "krstiteľa našej zeme". K úcte budú aj relikvie svätého mučeníka Klimenta, rímskeho biskupa. Pri príležitosti Dňa krstu Rusi z Odesy do Kyjeva priviezli dolnú časť nohy svätého apoštola Andreja Prvpovolaného (v západnej cirkvi: svätý Ondrej). Na Vladimirskej hôrke bude vystavená Zimnianska ikona Božej Matky, ktorú knieža Vladimir odovzdal svojmu synovi Vsevolodovovi. Veriaci budú rovnako spomínať na hrdinstvo svätého mučeníka Vladimíra, metropolitu Kyjevského, ktorý podľa ukrajinských pravoslávnych zdrojov bol zavraždený "rukami bezbožníkov" 7. februára 1918 a v tomto roku UPC pripomína 100. výročie jeho mučeníckej smrti. Spomedzi relikvií ďalších svätých UPC spomenula napríklad aj ikonu s relikviou Serafíma Sarovského.

Slávnostná Božia liturgia je stanovená na 28. júla o 09.00 hod pred Chrámom Zosnutia Presvätej Bohorodičky, viesť liturgiu bude metropolita Onufrij spolu s predstaviteľmi UPC a miestnych pravoslávnych cirkví.

Oslavy 1030. výročia Krstu Kyjevskej Rusi sa uskutočnia aj na centrálnych námestiach ukrajinského hlavného mesta.

Knieža Vladimir v roku 988 prijal krst. Stalo sa tak podľa historických údajov v Chersone. V tom meste sa kresťanským obradom oženil so sestrou byzantských panovníkov Annou a po sobáši sa vrátil do Kyjeva. Vladimir nariadil odstrániť všetky pohanské chrámy a začal obracať na kresťanstvo najskôr svoje deti a príbuzných, potom ostatných Kyjevčanov. Následne kresťanstvo prijímali v ďalším mestách Kyjevskej Rusi, avšak nie všade to malo hladký priebeh.

Prvýkrát sa na oficiálnej úrovni krst Rusi 28. júla slávil v roku 1888. V celej krajine sa vtedy konali slávnostné bohoslužby, krížové cesty ale aj ľudové veselice. O sto rokov neskôr, v čase Sovietskeho zväzu a oficiálneho ateizmu v ňom, dátum 28. júl nezostal v zabudnutí. Hoci sa veľké oslavy neorganizovali, k tomuto jubileu sa uskutočnili vedecké konferencie a občianske podujatia. Krátko pred sviatkom vtedy pravoslávnej cirkvi vrátili niektoré kláštory.

O 20 rokov neskôr, teda v roku 2008, sa patriarcha moskovský a celej Rusi Alexij II. obrátil na vedúcich predstaviteľov Ruska, Bieloruska a Ukrajiny s návrhom, aby sa dátum - 28. júl - zaviedol do zoznamu štátnych a pamätných dní.

Od roku 2008 sa Deň krstu Kyjevskej Rusi-Ukrajiny slávi na Ukrajine ako štátny sviatok.

Obyvatelia Ruskej federácie 28. júla 2010 oficiálne prvýkrát slávili Deň krstu Rusi ako pamätný deň krajiny.