Jednotky rezortu vnútra Berkut zasahovali v Kyjeve a v ďalších mestách počas nedávnych nepokojov, ktoré si vyžiadali 82 mŕtvych a vyše 700 zranených.
Autor TASR
,aktualizované Kyjev 26. februára (TASR) - Dočasný ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov rozpustil špeciálnu policajnú jednotku Berkut, informovala dnes agentúra UNIAN.
Avakov, poslanec strany Vlasť (Baťkivščyna), na Facebooku napísal, že 25. februára 2014 podpísal "rozkaz číslo 144 na zrušenie špeciálnych policajných jednotiek občianskej bezpečnosti Berkut".
Avakov sľúbil, že podrobnosti oznámi ešte dnes na mimoriadnej tlačovej konferencii.
Jednotky rezortu vnútra Berkut zasahovali v Kyjeve a v ďalších mestách počas nedávnych nepokojov, ktoré si vyžiadali 82 mŕtvych a vyše 700 zranených.
Podľa internetovej stránky fakty.ua príslušníci jednotky Berkut počas zásahov použili neprimeranú silu proti demonštrantom, ľudí mučili a vykonali razie aj v zdravotníckych zariadeniach. Preto jednou z požiadaviek demonštrantov bolo rozpustenie tejto jednotky, potrestanie tých príslušníkov, ktorí zásahy nariadili, ako aj tých, ktorí ich usilovne plnili.
Úradujúci ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov sa ujal funkcie najvyššieho veliteľa ozbrojených síl krajiny, oznámila agentúra Reuters.
Prevzatie právomocí sa vykonalo formou prezidentského dekrétu, ktorý bol zverejnený na oficiálnej internetovej stránke hlavy štátu.
Podľa dekrétu nový dočasný prezident prevzal najvyššie velenie ozbrojených síl Ukrajiny od dnešného dňa, a to v súlade s príslušnými článkami ukrajinskej ústavy.
Turčynova, popredného predstaviteľa strany Vlasť expremiérky Julie Tymošenkovej, zvolil v nedeľu za dočasného prezidenta ukrajinský parlament. Tento 49-ročný politik súčasne zastáva aj funkciu predsedu zákonodarného zboru.
Oleksandr Turčynov prevzal prezidentské právomoci hlavy štátu namiesto zosadeného Viktora Janukovyča, ktorý sa od úteku z Kyjeva zdržiava na neznámom mieste. Funkciu má zastávať do predčasných prezidentských volieb vypísaných na 25. mája.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí dnes oznámilo, že plne obnoví diplomatický dialóg s Ruskom až po vytvorení novej vlády, ktoré sa očakáva vo štvrtok.
Rezort vo vyhlásení uviedol, že Kyjev je pripravený "úplne obnoviť bilaterálny dialóg pod záštitou ukrajinsko-ruskej medzištátnej komisie".
Agentúra RIA Novosti konštatovala, že zosadenie ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča vyvolalo v Moskve značné znepokojenie. Rusko obvinilo súčasné vedenie v Kyjeve z nesplnenia kompromisnej dohody z minulého týždňa, ktorá mala ukončiť politickú krízu.
Moskvu nahneval aj návrh zákona, ktorého cieľom je zrušiť používanie ruštiny v úradnom styku v mnohých oblastiach Ukrajiny. Označilo to za "nehanebné porušenie" práv etnických menšín.
Návrh, ktorý schválil ukrajinský parlament v nedeľu, ruší zákon z roku 2012, na základe ktorého je ruština uznaná ako druhý oficiálny jazyk v oblastiach s najmenej desaťpercentnou ruskojazyčnou populáciou. Toto kritérium spĺňa takmer polovica ukrajinských oblastí.
Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov vyzval dnes Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), aby "rázne odsúdila" vzostup "nacionalistických a neofašistických" nálad na západe Ukrajiny.
Minister Lavrov taktiež žiada, aby OBSE odsúdila snahy nacionalistov zakázať ruský jazyk, "zmeniť ruskojazyčné obyvateľstvo na 'neobčanov' a obmedziť slobodu prejavu", informovala agentúra Reuters.
Ukrajinský parlament v nedeľu zrušil platnosť jazykového zákona podpísaného v auguste 2012 zosadeným prezidentom Viktorom Janukovyčom, ktorý umožňoval používanie druhého oficiálneho jazyka v regiónoch, kde národnostná menšina tvorí viac ako desať percent obyvateľstva. Na jeho základe sa stala ruština druhým oficiálnym jazykom v 14 oblastiach a mestách na juhu a východe Ukrajiny.
Avakov, poslanec strany Vlasť (Baťkivščyna), na Facebooku napísal, že 25. februára 2014 podpísal "rozkaz číslo 144 na zrušenie špeciálnych policajných jednotiek občianskej bezpečnosti Berkut".
Avakov sľúbil, že podrobnosti oznámi ešte dnes na mimoriadnej tlačovej konferencii.
Jednotky rezortu vnútra Berkut zasahovali v Kyjeve a v ďalších mestách počas nedávnych nepokojov, ktoré si vyžiadali 82 mŕtvych a vyše 700 zranených.
Podľa internetovej stránky fakty.ua príslušníci jednotky Berkut počas zásahov použili neprimeranú silu proti demonštrantom, ľudí mučili a vykonali razie aj v zdravotníckych zariadeniach. Preto jednou z požiadaviek demonštrantov bolo rozpustenie tejto jednotky, potrestanie tých príslušníkov, ktorí zásahy nariadili, ako aj tých, ktorí ich usilovne plnili.
Dočasný prezident Turčynov sa ujal velenia ozbrojených síl
Úradujúci ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov sa ujal funkcie najvyššieho veliteľa ozbrojených síl krajiny, oznámila agentúra Reuters.
Prevzatie právomocí sa vykonalo formou prezidentského dekrétu, ktorý bol zverejnený na oficiálnej internetovej stránke hlavy štátu.
Podľa dekrétu nový dočasný prezident prevzal najvyššie velenie ozbrojených síl Ukrajiny od dnešného dňa, a to v súlade s príslušnými článkami ukrajinskej ústavy.
Turčynova, popredného predstaviteľa strany Vlasť expremiérky Julie Tymošenkovej, zvolil v nedeľu za dočasného prezidenta ukrajinský parlament. Tento 49-ročný politik súčasne zastáva aj funkciu predsedu zákonodarného zboru.
Oleksandr Turčynov prevzal prezidentské právomoci hlavy štátu namiesto zosadeného Viktora Janukovyča, ktorý sa od úteku z Kyjeva zdržiava na neznámom mieste. Funkciu má zastávať do predčasných prezidentských volieb vypísaných na 25. mája.
Ukrajina obnoví diplomatický dialóg s Ruskom až po vytvorení vlády
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí dnes oznámilo, že plne obnoví diplomatický dialóg s Ruskom až po vytvorení novej vlády, ktoré sa očakáva vo štvrtok.
Rezort vo vyhlásení uviedol, že Kyjev je pripravený "úplne obnoviť bilaterálny dialóg pod záštitou ukrajinsko-ruskej medzištátnej komisie".
Agentúra RIA Novosti konštatovala, že zosadenie ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča vyvolalo v Moskve značné znepokojenie. Rusko obvinilo súčasné vedenie v Kyjeve z nesplnenia kompromisnej dohody z minulého týždňa, ktorá mala ukončiť politickú krízu.
Moskvu nahneval aj návrh zákona, ktorého cieľom je zrušiť používanie ruštiny v úradnom styku v mnohých oblastiach Ukrajiny. Označilo to za "nehanebné porušenie" práv etnických menšín.
Návrh, ktorý schválil ukrajinský parlament v nedeľu, ruší zákon z roku 2012, na základe ktorého je ruština uznaná ako druhý oficiálny jazyk v oblastiach s najmenej desaťpercentnou ruskojazyčnou populáciou. Toto kritérium spĺňa takmer polovica ukrajinských oblastí.
Rusko: Lavrov žiada od OBSE odsúdenie neofašistických nálad Ukrajine
Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov vyzval dnes Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), aby "rázne odsúdila" vzostup "nacionalistických a neofašistických" nálad na západe Ukrajiny.
Minister Lavrov taktiež žiada, aby OBSE odsúdila snahy nacionalistov zakázať ruský jazyk, "zmeniť ruskojazyčné obyvateľstvo na 'neobčanov' a obmedziť slobodu prejavu", informovala agentúra Reuters.
Ukrajinský parlament v nedeľu zrušil platnosť jazykového zákona podpísaného v auguste 2012 zosadeným prezidentom Viktorom Janukovyčom, ktorý umožňoval používanie druhého oficiálneho jazyka v regiónoch, kde národnostná menšina tvorí viac ako desať percent obyvateľstva. Na jeho základe sa stala ruština druhým oficiálnym jazykom v 14 oblastiach a mestách na juhu a východe Ukrajiny.