Newport 4. septembra (TASR) - Ukrajinský prezident Petro Porošenko uviedol, že svojim ozbrojeným silám bojujúcim na východe Ukrajiny s proruskými separatistami v piatok nariadi zastaviť paľbu, čím sa podľa agentúry Reuters vytvoria podmienky pre implementáciu "postupného mierového plánu" na Ukrajine.
Porošenko, ktorý pred novinárov predstúpil v rámci summitu NATO vo Walese, však dodal, že prímerie závisí od toho, či sa v piatok v Minsku uskutoční plánované rokovanie takzvanej kontaktnej skupiny zástupcov Ukrajiny, Ruska, Európskej únie a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Tá bude v bieloruskej metropole rokovať o ukončení bojov medzi prokyjevskými jednotkami a proruskými separatistami na juhovýchode Ukrajiny.
"Ak sa uskutoční rokovanie (v Minsku), o 14.00 h miestneho času (13.00 h SELČ), dám generálnemu štábu rozkaz zastaviť paľbu, pričom dúfame, že sa zajtra začne s implementáciou mierového plánu," povedal ukrajinský prezident.
Prípadné prímerie na východe Ukrajiny komentoval aj jeden z vodcov proruských separatistov a vicepremiér samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Andrej Purgin, ktorý povedal, že ak prímerie dodržia ukrajinské sily, mohli by ho dodržať aj vzbúrenci.
"Ak skutočne zastavia paľbu oni, možno ju zastavíme aj my. Uvidíme, ako budú svoje prímerie dodržiavať," povedal Purgin, ktorý sa v piatok v Minsku zúčastní rokovania kontaktnej skupiny.
Podľa spoločného vyhlásenia premiéra DĽR Alexandra Zacharčenka a lídra samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) Igora Plotnického sú obaja "pripravení... o 15.00 (14.00 h SELČ) nariadiť vzbúrencom zastavenie paľby, ak (v Minsku) dôjde k dohode a ukrajinskí predstavitelia podpíšu plán politického urovnania konfliktu".
Vodcovia proruských separatistov na východe Ukrajiny vo svojom vyhlásení zároveň podľa agentúry ITAR-TASS vyzývajú Kyjev, aby podrobne uviedol, ako dodržiavanie režimu (prímeria) zaručí.
Vzbúrenci navrhujú vytvorenie bezpečnostnej zóny
Vodcovia separatistov na východe Ukrajiny navrhli dnes Kyjevu podmienky prímeria zodpovedajúce sedembodovému plánu urovnania konfliktu na Ukrajine, ktorý v stredu predstavil ruský prezident Vladimir Putin. Informovala o tom agentúra Reuters.
Lídri samozvaných republík v Doneckej a Luhanskej oblasti navrhli vytvorenie "bezpečnostnej zóny" rozdelenej na päť sektorov, z ktorých každý by malo kontrolovať 40 pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
Vodcovia vzbúrencov zároveň uviedli, že v rámci prímeria umožnia vytvorenie humanitárneho koridoru pre utečencov, čo by malo pomôcť "stabilizovať situáciu a zastaviť krviprelievanie".
Podľa predsedu Výboru pre ľudské práva pri kancelárii ruského prezidenta Michaila Fedotova sú návrhy na prímerie zo strany Kyjeva a proruských separatistov svetlom na konci tunela.
"Ak sa podarí dosiahnuť dohodu o prímerí, bude to znamenať, že sa otvorí cesta k normálnym rokovaniam, k normálnemu dialógu. Prvým dôležitým krokom je prímerie," uviedol Fedotov.
Na snímke Vladimir Putin.FOTO TASR
Merkelová mieni pokračovať v telefonickej diplomacii s Putinom
Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa mieni aj v budúcnosti opierať o telefonickú diplomaciu v súvislosti s hľadaním politického riešenia ukrajinskej krízy.
"Ak to budem považovať za potrebné a zmysluplné, aby sa dosiahol pokrok v duchu mierového politického riešenia konfliktu, budem prirodzene aj naďalej hovoriť s ruským prezidentom," citovala agentúra DPA z Merkelovej vyjadrenia pre piatkové vydanie novín Hannoversche Allgemeine Zeitung.
Cieľom podľa kancelárky zostáva, aby sa Ukrajina slobodne a suverénne mohla rozhodovať o tom, akou cestou sa vyberie. Teraz je potrebné rýchlo dosiahnuť politické riešenie, dodala Merkelová.
Pri ostreľovaní Donecka zomrela žena
Najmenej jedna žena zahynula pri ostreľovaní východoukrajinského mesta Doneck, ktoré je baštou proruských separatistov, informovala dnes agentúra Reuters. K ostreľovaniu mesta z ťažkých zbraní došlo len deň pred plánovanými rozhovormi o prímerí medzi vládou v Kyjeve a separatistami, ktoré sa budú konať v piatok v bieloruskej metropole Minsk.
Pri ostreľovaní došlo k poškodeniu najmenej piatich budov vrátane kostola. Na obhliadku miesta incidentu prišli pozorovatelia z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Na otázku, či občas nemá pocit, že telefonáty s ruským prezidentom Vladimirom Putinom nemajú zmysel, ak tento krízu neustále vyostruje, kancelárka odpovedala, že napriek všetkým odlišným postojom je správne spolu hovoriť. Rozhovory podľa nej priniesli aj niekoľko pozitív, pričom menovala napríklad prezidentské voľby na Ukrajine alebo zriadenie tzv. kontaktnej skupiny za účasti predstaviteľov Ukrajiny, Ruska a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorej členovia rokujú so separatistami.
Merkelová ubezpečila Kyjev o solidarite aliancie v súvislosti s konfliktom na východe Ukrajiny a vyjadrila aj zásadnú pripravenosť na prijatie ďalších sankcií voči Rusku.
Podľa Merkelovej sa dnes nehovorilo o členskými krajinami aliancie kontroverzne prijímanom možnom vypovedaní dohody NATO s Moskvou z roku 1997, ktorá sa dostane na program v piatok. Za takýto postup sú niektoré východoeurópske štáty, Merkelová je však striktne proti.
Nemecká kancelárka verí, že sa aliancii podarí dosiahnuť konsenzus o spoločnom postoji.
Dodávky zbraní Ukrajine sú v kompetencii jednotlivých členov NATO
Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen vyzval dnes Moskvu, aby stiahla ruských vojakov z východnej Ukrajiny a prestala podporovať tamojších povstalcov. Šéf NATO tiež zdôraznil, že rozhodnutie o prípadných dodávkach zbraní Kyjevu je v kompetencii jednotlivých členských štátov aliancie.
"Vyzývame Rusko, aby stiahlo svojich vojakov z Ukrajiny a zastavilo prísun zbraní, bojovníkov a financií separatistom. Vyzývame Rusko, aby sa vzdalo konfrontácie a vydalo sa na cestu mieru," povedal Rasmussen.
Na tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom, ktorá sa uskutočnila v rámci summitu NATO vo waleskom Newporte, súčasne apeloval ma Moskvu, aby ukončila "nezákonnú a jednostranne vyhlásenú" anexiu Krymského polostrova.
Rasmussen ďalej zdôraznil, že Severoatlantická aliancia ako celok sa nepodieľa vojenského vybavenia Ukrajine, keďže nedisponuje dostatočnými kapacitami v tejto oblasti. "Takéto rozhodnutia sa robia na národnej úrovni a my do toho nebudeme zasahovať," povedal šéf NATO.
Ukrajinský prezident po rozhovoroch s partnermi z aliancie vyhlásil, že niektoré členské krajiny NATO ponúkli Ukrajine "smrtiace i nesmrtiace" vojenské vybavenie, vrátane "zbraní s vysokou presnosťou", uviedla agentúra DPA.
Aliancia okrem toho prisľúbila obrannú pomoc Kyjevu vo výške 15 miliónov eur, povedal generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen. Malo by sa z nej financovať zlepšenie logistiky, veliacich a kontrolných systémov, komunikácie a kybernetickej obrany ukrajinskej armády, ako aj starostlivosť o zranených vojakov.
Rasmussen na margo situácie na Ukrajine na summite aliancie povedal, že ak by malo Rusko na východe Ukrajiny ďalej intervenovať, svet na to musí rozhodne odpovedať, a to pomocou hlbších, rozsiahlejších a prísnejších hospodárskych sankcií, ktoré s konečnou platnosťou poškodia ruskú ekonomiku a uvrhnú Rusko do ešte väčšej izolácie.
