Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Šéf ukrajinskej diplomacie Pavlo Klimkin vyzval obyvateľov Donbasu, aby neprijímali ruské pasy.
Autor TASR
Moskva 24. apríla (TASR) - Ukrajina sa obrátila na Bezpečnostnú radu OSN v súvislosti so stredajším dekrétom ruského prezidenta Vladimira Putina o zjednodušení postupu vydávania ruských pasov na okupovaných územiach Donbasu. Informovala o tom agentúra Ukrinform.
Stála misia Ukrajiny pri OSN sa obrátila na Bezpečnostnú radu OSN na pokyn prezidenta Petra Porošenka, informoval ukrajinský veľvyslanec pri OSN Volodymyr Jelčenko. Podľa jeho slov takéto konanie Ruska odporuje minským dohodám.
Putin podpísal v stredu dekrét, ktorý uľahčí ľuďom žijúcim na separatistických územiach východnej Ukrajiny získať ruský pas. Ukrajinský minister zahraničných vecí Pavlo Klimkin následne vyzval obyvateľov východnej Ukrajiny, aby neprijímali ruské pasy.
Putinov dekrét, zverejnený na internetovej stránke Kremľa, je zameraný na obyvateľov samozvanej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky, ktoré sa v roku 2014 odtrhli od Kyjeva a riadia ich "povstalci podporovanými Moskvou", poznamenala agentúra AFP. Ďalej napísala, že ľudia žijúci "v povstaleckých republikách" budú mať právo dostať ruský pas do troch mesiacov od podania žiadosti.
Tento krok je zameraný "na ochranu práv a slobôd človeka a občana a riadi sa všeobecne uznávanými zásadami a normami medzinárodného práva", uvádza sa v dekréte.
Šéf ukrajinskej diplomacie Pavlo Klimkin vyzval obyvateľov Donbasu, aby neprijímali ruské pasy.
"Rusko vás pripravilo o prítomnosť a teraz preniká do vašej budúcnosti," napísal Klimkin na Twitteri. Putinov dekrét nazval "pokračovaním agresie a zasahovaním do našich vnútorných záležitostí".
Podpredsedníčka ukrajinského parlamentu Iryna Heraščenková uviedla, že Putin "vždy využíva momenty neistoty a prechodné obdobia, aby vrazil ďalší nôž do chrbta Ukrajiny". Dodala, že tento krok je "hrubým porušením" mierových dohôd podpísaných predstaviteľmi Ruska, Ukrajiny, Francúzska a Nemecka v Minsku v roku 2015.
Cieľom dohôd bolo ukončenie konfliktu, boje však pokračujú, poznamenala AFP a pripomenula, že konflikt medzi ukrajinskou vládou a "odštiepeneckými povstalcami" sa začal po tom, čo Moskva v roku 2014 anektovala ukrajinský polostrov Krym. Vojna si vyžiadala už približne 13.000 ľudských životov.
Ukrajina si v nedeľu zvolila nového prezidenta, ktorým sa stal komik Volodymyr Zelenskyj. Sľúbil, že "reštartuje" mierové rozhovory so separatistami, do ktorých sa zapoja aj Rusko a Západ.
Stála misia Ukrajiny pri OSN sa obrátila na Bezpečnostnú radu OSN na pokyn prezidenta Petra Porošenka, informoval ukrajinský veľvyslanec pri OSN Volodymyr Jelčenko. Podľa jeho slov takéto konanie Ruska odporuje minským dohodám.
Putin podpísal v stredu dekrét, ktorý uľahčí ľuďom žijúcim na separatistických územiach východnej Ukrajiny získať ruský pas. Ukrajinský minister zahraničných vecí Pavlo Klimkin následne vyzval obyvateľov východnej Ukrajiny, aby neprijímali ruské pasy.
Putinov dekrét, zverejnený na internetovej stránke Kremľa, je zameraný na obyvateľov samozvanej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky, ktoré sa v roku 2014 odtrhli od Kyjeva a riadia ich "povstalci podporovanými Moskvou", poznamenala agentúra AFP. Ďalej napísala, že ľudia žijúci "v povstaleckých republikách" budú mať právo dostať ruský pas do troch mesiacov od podania žiadosti.
Tento krok je zameraný "na ochranu práv a slobôd človeka a občana a riadi sa všeobecne uznávanými zásadami a normami medzinárodného práva", uvádza sa v dekréte.
Šéf ukrajinskej diplomacie Pavlo Klimkin vyzval obyvateľov Donbasu, aby neprijímali ruské pasy.
"Rusko vás pripravilo o prítomnosť a teraz preniká do vašej budúcnosti," napísal Klimkin na Twitteri. Putinov dekrét nazval "pokračovaním agresie a zasahovaním do našich vnútorných záležitostí".
Podpredsedníčka ukrajinského parlamentu Iryna Heraščenková uviedla, že Putin "vždy využíva momenty neistoty a prechodné obdobia, aby vrazil ďalší nôž do chrbta Ukrajiny". Dodala, že tento krok je "hrubým porušením" mierových dohôd podpísaných predstaviteľmi Ruska, Ukrajiny, Francúzska a Nemecka v Minsku v roku 2015.
Cieľom dohôd bolo ukončenie konfliktu, boje však pokračujú, poznamenala AFP a pripomenula, že konflikt medzi ukrajinskou vládou a "odštiepeneckými povstalcami" sa začal po tom, čo Moskva v roku 2014 anektovala ukrajinský polostrov Krym. Vojna si vyžiadala už približne 13.000 ľudských životov.
Ukrajina si v nedeľu zvolila nového prezidenta, ktorým sa stal komik Volodymyr Zelenskyj. Sľúbil, že "reštartuje" mierové rozhovory so separatistami, do ktorých sa zapoja aj Rusko a Západ.
