Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nemecko dodávky smrtiacich zbraní pre Ukrajinu odmieta, preveruje však možnosť poskytnutia inej výzbroje slúžiacej na obranu.
Autor TASR
Berlín/Kyjev 14. februára (TASR) - Ukrajinský veľvyslanec v Berlíne Andrij Meľnyk v nedeľu na stanici Bild TV vyzval Nemecko, aby Kyjevu bezodkladne dodalo 12.000 protitankových striel. Ukrajina požiadavku na dodanie ťažkých zbraní na Ukrajinu v súvislosti s obranou krajiny pred hroziacou inváziou zo strany Ruska zopakovala pred pondelkovou cestou nemeckého kancelára Olafa Scholza do Kyjeva.
"Situácia je už teraz dramatická," povedal Meľnyk. Dodal, že ukrajinská vláda sa pripravuje na najhorší možný scenár, ktorým je podľa jeho slov, že "hlavné mesto by mohlo byť bombardované už v najbližších dňoch". "Už teraz máme pocit, že vojna je čoraz neodvratnejšia," varoval.
Meľnyk poznamenal, že Scholzova cesta na Ukrajinu, kde sa stretne s tamojším prezidentom Volodymyrom Zelenským, ako i jeho utorková návšteva Moskvy, kde ho prijme šéf Kremľa Vladimir Putin, je "poslednou šancou" na diplomatické riešenie konfliktu. Scholz v nedeľu uviedol, že každý musí chápať, že "to, čo aktuálne zažívame, že veľmi vážnym ohrozením mieru v Európe".
Nemecko dodávky smrtiacich zbraní pre Ukrajinu odmieta, preveruje však možnosť poskytnutia inej výzbroje slúžiacej na obranu. V požiadavke ukrajinského veľvyslanectva z 3. februára sa spomínajú napríklad elektronické systémy na zisťovanie polohy, odmínovacie zariadenia, ochranné obleky, digitálne vysielačky, radarové stanice alebo zariadenia na nočné videnie. Protitankové strely, na ktorých dodávku apeloval Meľnyk, na tomto zozname nefigurujú.
Ukrajinský veľvyslanec Vadym Prystajko v Británii v rozhovore pre stanicu BBC pripustil, že Ukrajina by mohla upustiť od svojej snahy stať sa členom NATO, aby sa vyhla vojne s Ruskom. Takýto krok by však podľa BBC znamenal veľký ústupok Moskve v reakcii na súčasné hromadenie ruských jednotiek na ukrajinských hraniciach.
Moskva popiera, že by plánovala útok, i keď v blízkosti hraníc s Ukrajinou organizuje spoločné vojenské cvičenie s Bieloruskom. Súčasne Rusko sformulovalo písomnú požiadavku, aby sa organizácia NATO vzdala akejkoľvek ďalšej expanzie na východ vrátane prijatia Ukrajiny za člena. Členovia NATO túto požiadavku Moskvy odmietli.
"Situácia je už teraz dramatická," povedal Meľnyk. Dodal, že ukrajinská vláda sa pripravuje na najhorší možný scenár, ktorým je podľa jeho slov, že "hlavné mesto by mohlo byť bombardované už v najbližších dňoch". "Už teraz máme pocit, že vojna je čoraz neodvratnejšia," varoval.
Meľnyk poznamenal, že Scholzova cesta na Ukrajinu, kde sa stretne s tamojším prezidentom Volodymyrom Zelenským, ako i jeho utorková návšteva Moskvy, kde ho prijme šéf Kremľa Vladimir Putin, je "poslednou šancou" na diplomatické riešenie konfliktu. Scholz v nedeľu uviedol, že každý musí chápať, že "to, čo aktuálne zažívame, že veľmi vážnym ohrozením mieru v Európe".
Nemecko dodávky smrtiacich zbraní pre Ukrajinu odmieta, preveruje však možnosť poskytnutia inej výzbroje slúžiacej na obranu. V požiadavke ukrajinského veľvyslanectva z 3. februára sa spomínajú napríklad elektronické systémy na zisťovanie polohy, odmínovacie zariadenia, ochranné obleky, digitálne vysielačky, radarové stanice alebo zariadenia na nočné videnie. Protitankové strely, na ktorých dodávku apeloval Meľnyk, na tomto zozname nefigurujú.
Ukrajinský veľvyslanec Vadym Prystajko v Británii v rozhovore pre stanicu BBC pripustil, že Ukrajina by mohla upustiť od svojej snahy stať sa členom NATO, aby sa vyhla vojne s Ruskom. Takýto krok by však podľa BBC znamenal veľký ústupok Moskve v reakcii na súčasné hromadenie ruských jednotiek na ukrajinských hraniciach.
Moskva popiera, že by plánovala útok, i keď v blízkosti hraníc s Ukrajinou organizuje spoločné vojenské cvičenie s Bieloruskom. Súčasne Rusko sformulovalo písomnú požiadavku, aby sa organizácia NATO vzdala akejkoľvek ďalšej expanzie na východ vrátane prijatia Ukrajiny za člena. Členovia NATO túto požiadavku Moskvy odmietli.
